Druhá "dekáda" je TU.
Posledná štvrtá čas - TU.
Knižka vo formáte PDF s kompletným Pôstnym kalendárom (vrátane hesla a praktickej úlohy na každý deň) sa nachádza - TU.
21. Piatok po tretej pôstnej nedeli
Oz 14, 2-10
Ž 81, 6c-8a. 8b-9. 10-11b. 14+17
Mk 12, 28b-34
Práve zisťujem, že som si vlani pomýlila evanjelistu Mareka s Matúšom. Preto je obrázok z evanjelia podľa Matúša:
On poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. Ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom. Kto nie je so mnou je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.
Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený."
(Mt 12, 22-37)
Tieto slová mi pripadajú veľmi povzbudzujúce. Ak odovzdáme "svoj dom" (čiže všetky veci, na ktorých nám záleží, predovšetkým svoj život, svoju dušu) Pánovi, potom nás nikto nemôže ohroziť. Ani diabol so všetkou svojou mocou alebo čarami. Ani choroba, ani bolesť, dokonca ani smrť. Pán je mocnejší, najmocnejší. Len ak by som sa snažila držať svoj život vo svojich rukách, môžem byť oklamaná, premožená. Ale ak dôverujem Bohu, som v bezpečí.
A podobne slová o strome. Ak budem zasadená v Ňom, som dobrým stromom. A potom bude aj moje ovocie dobré. Nemusím sa starať o mienku ľudí, alebo o to, čo chcú iní. Stačí, ak budem verná Tomu, ktorý je Dobrý. A bude aj ovocie môjho života dobré.
22. Sobota po tretej pôstnej nedeli
Oz 6, 1-6
Ž 51, 3-4. 18-19. 20-21a
Lk 18, 9-14
Z evanjelia podľa Lukáša:
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Prosím o to, aby sme si nenamýšľali, že sme čosi viac, ak sa nám darí dodržiavať "pravidlá" (zdanlivo) lepšie ako iným. Nemusí to byť naša zásluha. Nevieme nič o tých "iných". Možno majú viac lásky a úprimnosti v srdci. Alebo aspoň sú si vedomí svojej viny, zatiaľ čo ja si namýšľam, že "som bez hriechu". Veď to je najväčší hriech, ak si namýšľam, že by som ani (tak veľmi) nepotrebovala odpustenie. Pýcha. To je ten hriech, ktorý zabraňuje prístupu milosrdenstva a lásky do nášho srdca.
Dnešný deň si chcem zvlášť uvedomovať, ako veľmi potrebujem Božiu milosť a odpustenie. Vďaka za ne!
Obrázok má vyjadrovať vetu: "Kto sa povyšuje, bude ponížený. Kto sa ponižuje, bude povýšený."
Letare - radostná nedeľa
(Štvrtá pôstna nedeľa - rok B)
2 Krn 36, 14-16. 19-23
Ž 137, 1-2. 3. 4-5. 6
Ef 2, 4-10
Jn 3, 14-21
Z evanjelia podľa Jána:
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
23. Pondelok po štvrtej pôstnej nedeli
Liturgické čítania:
Iz 65, 17-21
Ž 30, 2+4. 5-6. 11-12a+13b
Jn 4, 43-54
Z proroka Izaiáša:
Toto hovorí Pán: „Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím. Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania a z jeho obyvateľov ľud radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom, tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie. Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný, a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty. Budú stavať domy a bývať v nich budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.
(Iz 65, 17-21)
Niekedy sa zamyslím nad krásou stvorenia. Boh stvoril tak krásny svet - kvety, vtáky, more, hory, hviezdy, motýle... Toľko nádhery nám spieva o sláve stvoriteľa. Ale keď pomyslíme na koniec pozemského života, môže nám napadnúť, že nám to všetko (alebo niečo z toho - spev vtákov?) bude "na druhom svete" chýbať. Ale dnešné Slovo nás presviedča, že nám nič nebude chýbať. Nový svet bude ešte krajší a lepší ako ten, ktorý poznáme. Jeho nádhera zatieni všetko, na čo by sme si spomenuli a čo by nám mohlo chýbať. "Na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím." Veru, nič nám nebude chýbať. Nič z toho, čo tu máme, ani nič z toho, čo tu nemáme. Ale nie preto, že by nám na ničom nezáležalo, ale jednoducho dostaneme toľko lásky, prijatia a radosti, že naplní celé naše srdce. A ostane ešte veľa na rozdávanie a vzájomné obohacovanie.
Dnes si chcem uvedomovať, že všetko dobré a krásne dostávam od môjho nebeského Ocka.
24. Utorok po štvrtej pôstnej nedeli
Ez 47, 1-9. 12
Ž 46, 2-3. 5-6. 8-9b
Jn 5, 1-3. 5-16
Z proroka Ezechiela:
Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. ...
Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.
Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“
(Ez 47, 1-9. 12)
Podobne ako včera, aj dnešné čítanie mi pripadá veľmi povzbudivé. Z chrámu vyteká živá voda. Všetko, čo sa dostane k tejto vode je plné života. Množstvo rýb, dobré ovocie po celý čas, liečivé lístie na stromoch - to všetko sú obrazy. Aj ja, ak ostanem napojená na prameň života - ak budem čerpať dobro od môjho Pána a Spasiteľa - budem prinášať život všade kam pôjdem. Ak budem piť z Toho, ktorý sa za mňa obetoval na kríži a ktorý sa mi každý deň dáva - potom budem aj ja stromom, ktorý prináša ovocie v každý čas, jeho ovocie je pokrmom a jeho lístie liekom. Stále - aj keby vonku bolo "zlé počasie".
Vždy chcem prijímať živú vodu z tohto svätého prameňa. Aby som prinášala dobré ovocie. Aby moje slová, skutky i myšlienky boli "liečivé", nie "jedovaté". Aby som bola verná.
25. Streda po štvrtej pôstnej nedeli
Ž 145, 8-9. 13c-14. 17-18
Jn 5, 17-30
Z knihy proroka Izaiáša:
Toto hovorí Pán: „V milostivom čase ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, ochránim ťa a zmluvou ľudu ťa urobím, aby si pozdvihol krajinu a rozdelil spustošené dedičstvo, aby si väzňom povedal: ‚Vyjdite!‘ a tým, čo sú vo tme: ‚Zjavte sa!‘
Budú sa pásť popri cestách, ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch. Nebudú lačnieť ani žízniť a nezraní ich úpal ani slnce; lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi, a k prameňom vôd ich privedie. Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia. Hľa, títo prídu zďaleka, tí, hľa, od severu a od mora a tamtí z krajiny Sinim.“
Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.
Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona?
A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem.
(Iz 49, 8-15)
Teraz je milostivý čas. Teraz je deň spásy! Pán sľúbil, že nás vyslyší a môžeme sa na to spoľahnúť. Preto už teraz ďakujme za všetky dary, ktoré nám dáva. Veď Jeho dary sú dobré. Jeho dary sú dokonalé. Aj keď sa nám možno teraz nevidia, možno sa nám zdá, že nám Boh nedopraje niečo, čo by sme chceli. Ale však aj mamička nedovolí dieťaťu hrať sa s nebezpečnými vecami, alebo jesť na večeru len sladkosti... A predsa svoje dieťa miluje.
Či azda opustí matka svoje dieťa? A keby aj opustila, Boh nás nikdy neopustí! Môžeme sa na neho vždy! spoľahnúť.
26. Štvrtok po štvrtej pôstnej nedeli
Ex 32, 7-14
Ž 106, 19-20. 21-22. 23 Refrén: Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
Jn 5, 31-47
Z druhej knihy Mojžišovej:
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“
Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“
Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.‘ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu! Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“
A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
(Ex 32, 7-14)
"Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil." ... "Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu!" Aj nám sa stáva podobne. Veľmi rýchlo zabúdame na svoje predsavzatia. Často si zvolíme pohodlnejšiu, lákavejšiu cestu. Schádzame z toho "úzkeho chodníka", ktorý nás bezpečne vedie za Ježišom. Namiesto modlitby volím internet, namiesto práce zábavu, namiesto... Ale Pán vie o našej slabosti. Neprišiel nás zahubiť, ale poslal svojho Syna, aby zotrel všetky naše viny. Teraz sme Jeho deti. A tak ako naše deti často "hnevajú" svojich rodičov, rodičia ich za to neprestanú milovať. Aj nás Boh nikdy neprestane milovať. Nikdy!
Vďaka Ti, Pane, za tvoju nekonečnú a neporušenú lásku k nám!
27. Piatok po štvrtej pôstnej nedeli
Múd 2, 1a. 12-22
Ž 34, 17-18. 19-20. 21+23
Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Z evanjelia podľa Jána:
Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?" Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou." Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?" Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal."
(Jn 6, 22-29)
"Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa."
Prečo hľadám Ježiša ja? Preto, aby mi dal šťastný život - podľa mojich predstáv? Alebo preto, aby som mala úspech? Alebo preto, aby som dostala večnú odmenu v nebi? Azda ho hľadám preto, aby moji drahí boli spasení a už tu počas života na zemi Ním chránení? To všetko sú dobré veci, a Boh nám ich rád dá. Ale to najvyššie dobro, to na čom jedinom skutočne záleží je, aby sme uverili v Neho - aby sme verili Jeho láske. Aby sme sa zjednocovali s ním. Aby sme žili v spoločenstve s večnou Láskou.
Pane, dnes chcem hľadať Tvoju tvár. Chcem ťa hľadať pre Teba samého. Chcem žiť to, čo chceš odomňa Ty. Preto, že to chceš Ty. Aby som bola Tvojou, aby som s Tebou tvorila jednotu. Chcem hľadať pokrm ktorý ostáva pre večný život, ten, ktorý mi dáš ty. Vďaka Ti, Pane.
28. Sobota po štvrtej pôstnej nedeli
Jer 11, 18-20
Ž 7, 2-3. 9b-10. 11-12
Jn 7, 40-53
Z evanjelia podľa Jána:
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.
Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim."
Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril."
Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe."
To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
(Jn 12, 20-33)
Zvolila som už čítanie z nedele: "Ak pšeničné zrno neodumrie..." "Veď pre túto hodinu som prišiel..." Chcem dnes naplno poslúchať Božiu vôľu. Zabúdať na seba a nasledovať svojho Ježiša. Chcem odumierať sebe - nemyslieť na to, čo ja chcem, nebyť sebecká... ale darovať sa. Slúžiť. Trpieť, ak treba. Nevyhýbať sa ani bolesti, ak je potrebná. Som tu. A nech sa stane vždy vôľa Božia. Vždy. A tak ďakujem aj za to nepríjemné, lebo verím, že tak prinesiem dobrú úrodu.
Smrtná nedeľa
(Piata pôstna nedeľa)
Jer 31, 31-34
Ž 51, 3-4. 12-13. 14-15 Refrén: Bože, stvor vo mne srdce čisté.
Hebr 5, 7-9
Jn 12, 20-33
Z knihy proroka Jeremiáša:
„Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol z egyptskej krajiny, a oni túto zmluvu porušili, hoci ja som bol ich Pánom, hovorí Pán.
Takáto bude zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.
Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci, malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem.“
Boží zákon máme vpísaný do srdca. A Boží zákon je Láska. Láska k blížnemu, láska k sebe, láska k Pravde... Láska k Bohu. Kto nemiluje, nepoznal Boha. Ale kto má lásku v srdci, ten pozná Boha a Boh býva v ňom. Nech láska - pravá Láska, ktorá nie je závislá na ľudských vlastnostiach stále rastie v mojom srdci!
29. Pondelok po smrtnej nedeli
Liturgické čítania:
Dan 13, 41c-62
Ž 23, 1-3. 4. 5. 6 Refrén: Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Jn 8, 12-20
Z knihy žalmov:
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
(Žalm 23)
Dnešné čítania sa mi krásne prepojili. Zuzana z knihy Danielovej (prvé čítanie) dôverovala Pánovi. Mohla sa rozhodnúť medzi skazou tela - krivým obvinením a večnou skazou - porušením Pánovho (morálneho) zákona. Rozhodla sa pre zachovanie zákona, aj keď riskovala smrť. Ale Pán sa o ňu postaral a cez mladého Daniela a jeho múdrosť vyslobodil Zuzanu z rúk podlých starcov.
Na obrázku som nakreslila ovečku, ako stelesnenie žalmu o Dobrom Pastierovi. Pán sa o mňa (o nás) stará. Nebudeme mať nedostatok, vždy dostaneme od Neho všetko, čo potrebujeme. Aj keby sa nám zdalo, že je všetko proti nám. Ak keby sa ľudská (či iná) zloba spikla proti nám, Pán je mocnejší ako okolnosti života. Verím, že dostaneme všetko dobré z Jeho rúk. Len ak mu budeme verní a prijmeme Jeho dary.
Ovečka na obrázku ide za svetlom. "Ja som svetlo sveta..." hovorí Pán. A ja chcem, podobne ako ovečka z obrázku, kráčať v Jeho svetle a za Ním - za svetlom, ktoré mi dáva život.
30. Utorok po smrtnej nedeli
Nm 21, 4-9
Ž 102, 2-3. 16-18. 19-21
Jn 8, 21-30
Z Tretej knihy Mojžišovej:
Izraeliti tiahli od vrchu Hor po ceste, ktorá vedie k Červenému moru, aby obišli krajinu Edomčanov.
Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“
Preto Pán poslal na ľudí ohnivé hady. Ony hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo. Prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“
Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive.“
Mojžiš teda urobil medeného hada a postavil ho ako znamenie. A keď naň pohryzení pozreli, ozdraveli.
Prečo Boh poslal na Izraelitov jedovaté hady? Aby ich potrestal? Aby sa pomstil za ich nevďačnosť? Som presvedčená, že dôvod bol iný. Boh chcel, aby pochopili, že od Neho dostávajú všetko dobré. Reptanie ich priviedlo do nešťastia, ale dôvera k Bohu ich z nešťastia zase vyslobodila.
[Hovoríme o pozemskom nešťastí - smrti tela. Ale je tu ešte niečo vzácnejšie, ako telesné dobro, jedlo a pitie, ktoré chýbali putujúcim Izraelitom. Alebo ktoré dostávali od Boha, ale im už nechutilo. Je tu dokonca niečo dôležitejšie ako telesné zdravie ba i život. Je to láska - zmysel života každého človeka. Ak nemáme lásku, nemáme nič, aj náš život je nám na nič. Preto Boh siahol aj na (telesné) životy reptajúceho ľudu. Aby im pripomenul, čo je dôležité, aby od Neho prijali to najdôležitejšie - dôveru a Jeho lásku.]
A tak, v podobe medeného hada urobeného rukou Mojžiša mali vyjadriť dôveru svojmu Bohu. Kto sa pozrel na vyvýšeného hada, neumrel, ale ozdravel, aj keď bol pohryzený jedovatým hadom.
A tak je to aj s nami. Prečo sa nám niekedy dejú zlé veci? Boh nás trestá? Alebo Mu na nás nezáleží?
Často reptáme, sme nespokojní, frustrovaní z okolností života - podobne ako Izraeliti na púšti. Neveríme Bohu, že sa o nás postará, že nám dá vždy to najlepšie. Neďakujeme, ale repceme. Sme zranení. Nie púštnym hadom, nás zraňuje iný "had" - ten, ktorý zranil už prvých ľudí v raji. Zraňuje nás hriech - náš, alebo hriech ľudí, naša nedôvera, náš hnev... Sme nešťastní, nahnevaní, zranení... umierame. Ale je tu niekto väčší ako medený had, ktorý vyrobil Mojžiš. Samotný Boží Syn prišiel na svet, aby nás zachránil. On bol vyzdvihnutý na kríži. Všetky naše choroby, naše hriechy, naše zranenia vzal na seba. Všetky ich zničil svojou smrťou. Je len na nás, aby sme sa s vierou pozreli na kríž - a hneď ozdravieme.
Chcem sa dnes dívať na Ježišov kríž. Aj keď je už zahalený fialovou látkou (ako každý rok krátko pred Veľkou Nocou). Len v kríži nájdem uzdravenie zo všetkých trápení. Vďaka! Vďaka za kríž. Vďaka za všetko. Aj za veci, za ktoré by som niekedy reptala. Verím, že všetko z Tvojich rúk je dobré. A ak sa nechám zraniť - už viem, že pohľad na Tvoj kríž ma uzdraví.
Pokračovanie na novej stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!