Náš pôstny kalendár - 2. časť

Prvú časť nášho pôstneho kalendára nájdete TU .
Tretia časť bude TU.

Knižku vo formáte PDF s kompletným Pôstnym kalendárom (vrátane hesla a praktickej úlohy na každý deň) nájdete - TU.

11. Pondelok po druhej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Dan 9, 4b-10
Ž 79, 8. 9. 11. 13
Lk 6, 36-38


Čítanie z evanjelia podľa Lukáša:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!
Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona.
Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“


Dnes sa budeme cvičiť v štedrosti. Či už sa delíme o čas, o sladkosti, o milé slovo, alebo o čokoľvek - nebuďme skúpi. Dajme štedro. Veľa. Koľko len môžeme. "Plný kýblik". Tak ako človiečik na obrázku - dáva toľko, koľko sa len zmestí... A už je aj pre neho pripravená odmena - toľko, koľko sa len zmestí. Boh nie je trochár, dá nám veľa - tak veľa, ako dokážeme prijať.

Pekne o tom hovorí aj p. Kuffa: http://www.youtube.com/watch?v=0Wqq87AxkA8


12. Utorok po druhej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Iz 1, 10. 16-20
Ž 50, 8-9. 16b-17. 21ab+23
Mt 23, 1-12


Čítanie z proroka Izaiáša:
Čujte Pánovo slovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský!
„Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania; prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hľadajte spravodlivosť, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu.
A príďte, budeme sa pravotiť,“ hovorí Pán. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna. Ak budete poddajní a počúvnete, dobro zeme budete požívať.

Dnešné slovo nás vyzýva k pokániu. Zmeniť zmýšľanie, odvrhnúť od seba všetko zlé. Zmeniť vzťahy, ktoré nie sú také ako majú byť. Odpúšťať, pomáhať, nekrivdiť... A my, ktorí veríme v sviatosť zmierenia, rozhodli sme sa tento týždeň pripraviť na sv. spoveď.
Na obrázku ("čítajte" zľava) vidíme srdiečko, ktoré sa chystá do spovednice (je vážne, možno trochu nervózne, alebo ľutuje všetky svoje viny). Srdce vpravo už prijalo zmierenie, preto sa teší a jasá. :)


13. Streda po druhej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Jer 18, 18-20
Ž 31, 5-6. 14. 15-16
Mt 20, 17-28


Z evanjelia podľa Matúša:
Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“


Včera som sa snažila o štedrosť predovšetkým v službe blížnym. Priložiť ruku k dielu, pomôcť, urobiť... Vždy keď sa dá. Netrocháriť, urobiť nielen toľko, čo treba, ale viac. Toľko, koľko vládzem. Toľko, koľko je dobré. Potešiť druhého, poslúžiť, vziať nepríjemnú povinnosť na seba.
Som rada, že v tomto predsavzatí môžem pokračovať aj dnes. Budem sa snažiť čím ochotnejšie poslúžiť tým, ku ktorým som poslaná.


14. štvrtok po druhej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Jer 17, 5-10
Ž 1, 1-2. 3. 4+6 Refrén: Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru.
Lk 16, 19-31


Čítanie z proroka Jeremiáša:
Toto hovorí Pán: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána. Bude ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, v zemi soľnatej, kde sa nedá bývať.
Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou.
Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.
(
Jer 17, 5-10)

 Prorok nás vyzýva, aby sme dôverovali Pánovi. Veď On dá svojim všetko, čo potrebujú. Potom budeme spokojní a budeme prinášať dobré ovocie - podobne ako strom, ktorý rastie pri vode.

V Izraeli je suché podnebie, preto rastliny, ktoré rástli ďaleko od vodného zdroja, často trpeli suchom, kým prišiel dážď. Ale v blízkosti vodného zdroja mali stromy dostatok vlahy, v oázach bolo mnoho stromov, ktoré prinášali tieň i ovocie. A tak je aj s nami. Ak sa spolieham na Pána, budem mať vždy dostatok. Ak som vďačná za všetko čo mi dáva, budem mať vždy dôvod na radosť. A aj ľuďom, s ktorými sa stretávam môžem dobre poslúžiť - slovom, úsmevom i nejakou tou službou...


15. Piatok po druhej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28
Ž 105, 16-17. 18-19. 20-21
Mt 21, 33-43. 45-46


Čítanie z evanjelia podľa Matúša:
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“
Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“
Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?
Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“
(
Mt 21, 33-43)

Prinášať úrodu. 
Akú úrodu dnes prinesiem?


16. Sobota po druhej pôstnej nedeli



Liturgické čítania:
Mich 7, 14-15. 18-20
Ž 103, 1-2. 3-4. 9-10. 11-12 Refrén: Milostivý a milosrdný je Pán.
Lk 15, 1-3. 11-32


Čítanie z proroka Micheáša:
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš zločiny a prechádzaš ponad hriech zvyškov svojho dedičstva?
Neprechováva svoj hnev naveky, lebo sa rád zľutúva.
Vráti sa a zmiluje sa nad nami, rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. Jakubovi preukážeš vernosť, Abrahámovi milosrdenstvo; ako si prisahal našim otcom od pradávnych dní.
(Mich 7, 18-20)



Tretia pôstna nedeľa (rok B)

 


Liturgické čítania (rok B)
Ex 20, 1-17
Ž 19
1 Kor 1, 22-25
Jn 2, 13-25

Čítanie z evanjelia podľa Jána:
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

 Keď som rozjímala nad týmito čítaniami, opakovalo sa mi v mysli slovo "obchod". Až mi vyvstal pred očami obraz automatu. Takého podobného, ako je na obrázku. Niekedy máme pocit (aj ja som ho asi mala), že keď sa budeme dostatočne modliť, budeme dosť dobrí a "zapáčime sa Bohu", On nás odmení. Dá nám všetky dobrá po ktorých túžime, alebo dokonca - "ktoré si zaslúžime". Preto, ak chcem vyzdravieť, musím sa modliť to a to, ísť na púť, piť vodu z pútneho miesta... Ak budem žiť "bez hriechu", dostanem "za odmenu" dobrú rodinu, dobrého manžela, vzorné deti, k tomu zdravie a dobrú prácu... Skoro, akoby Boh bol taký automat - vhodíš dostatok modlitieb a sebazáporov a vypadne darček, ktorý si si vypýtal, požehnanie po akom túžiš a pod.

Ale takto to nefunguje. Boh pre mňa nemôže byť prostriedkom k dosiahnutiu "dobrého života". Potom by som vymenila cieľ za prostriedok a prostriedok za cieľ. Potom by bol môj pohodlný život cieľom a Boh prostriedkom k jeho naplneniu. Cítite to? Niečo tu nesedí!

„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa." (Ex 20, 1) Boh musí byť hlavným, a dalo by sa povedať jediným cieľom. On musí byť mojou najväčšou túžbou. Až vtedy budem schopná prijať Jeho dary tak, že nezatienia veľkosť Darcu. Mám dávať všetko - z lásky, nezištne - ako človek na druhej strane obrázku. A potom - rovnako nezištne z lásky dá aj Boh. Ale to, čo mi dá, chcem vnímať ako dar. Dar, ktorý ukazuje lásku Darcu. Nie ako dôvod mojej "lásky" k nemu.


17. Pondelok po tretej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
2 Kr 5, 1-15a
Ž 42, 2. 3; 43, 3. 4
Lk 4, 24-30


Čítanie z Druhej knihy kráľov:
Náman, vojenský veliteľ sýrskeho kráľa, bol význačný muž a jeho pán si ho vážil, lebo pomocou neho dal Pán Sýrii víťazstvo. Ale tento udatný muž bol malomocný. ... Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš čistý!“
Náman sa nahneval a odišiel so slovami: „Myslel som si, že vyjde ku mne, bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne malomocného miesta a uzdraví ma. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie než všetky rieky Izraela? Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť?“
Obrátil sa a s hnevom odchádzal. Tu pristúpili k nemu jeho sluhovia a povedali mu: „Keby ti prorok rozkázal veľkú vec, iste by si to urobil. O to skôr tak urob, keď ti povedal: ‚Okúp sa a budeš čistý.‘“
Zostúpil teda a sedem ráz sa ponoril do Jordánu podľa slova Božieho muža. A jeho telo sa obnovilo ako telo malého dieťaťa a bol čistý.
Potom sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi, zastal pred ním a povedal: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli.“


Dnešné čítanie mi pripomína, že niekedy je nám ťažšie vykonať malé veci, ktoré sa tvária, že ani nie sú hodné našej námahy. Zdá sa nám lákavejšie vykonať niečo veľké a už na prvý pohľad ťažké. Ako často (v duchu) repcem nad hŕbou špinavého riadu, ktorý sa neprestáva kopiť? Alebo ako ťažko mi niekedy padne prehltnúť neláskavé slovko. Alebo odniesť špinavý hrnček od čaju, čo som práve dopila. Aké ťažké vie byť, urobiť nejakú malú povinnosť a neodložiť ju na neskôr, akoby bolo "škoda márniť ňou čas". A predsa - malé veci sú rovnako dôležité ako tie "veľké". Je rovnako veľkým prejavom lásky, keď si každý deň verne plním svoje "malé" povinnosti, ako keby som niekedy urobila niečo "veľké". A možno tie malé veci sú ešte väčším "hrdinstvom". Pretože nemajú v sebe zahrnutú odmenu z dobrého pocitu akú ťažkú vec som zvládla. Po ich splnení sa necítim ako hrdina.

 Ale v Božích očiach sú aj jednoduché veci prejavom našej vernosti. Tak ako od Námana chcel len to, aby sa okúpal v rieke Jordán - nič ťažké, nič výnimočné. A predsa si tým "zaslúžil" uzdravenie zo strašnej nemoci.


18. Utorok po tretej pôstnej nedeli 

 


Liturgické čítania:
Dan 3, 25. 34-43
Ž 25, 4-9
Mt 18, 21-35


Z evanjelia podľa Matúša:
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.

Ježiš zlámal okovy nášho otroctva. Už nemusíme byť zviazaní svojimi žiadosťami, hriechmi a chybami minulosti, dokonca ani zraneniami, ktoré nám spôsobili iní. Jedinou zbraňou na život v slobode je odpustiť. Keď odpustím tým, ktorí mi ublížili (alebo si len myslím, že mi ublížili), ostanem slobodná. Ak neodpustím, navždy ostanem otrokom tohto ich zlého skutku. Preto sa vždy oplatí odpustiť. Nie preto že musím - to by asi dosť dobre nešlo. Ale preto, že môžem. A tiež preto, že mne bolo odpustené oveľa viac, ako mi môže ktokoľvek z ľudí "byť dlžen". Vďaka za milosť odpustenia! Vďaka za cenu, ktorá bola za mňa zaplatená!


19. Streda po tretej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Dt 4, 1. 5-9
Ž 147, 12-13. 15-16. 19-20
Mt 5, 17-19


Z evanjelia podľa Matúša:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“

Dnešné čítania zo starého i nového zákona ma smerujú k Božiemu slovu. Chcem sa (nielen) dnes sústrediť na Sväté Písmo a živiť sa ním. Čítať si z Biblie a počúvať, čo mi chce Pán povedať. A hľadať v Božom Slove posilu i smer, povzbudenie i útechu, radosť a lásku...


20. Štvrtok po tretej pôstnej nedeli

 


Liturgické čítania:
Jer 7, 23-28
Ž 95, 1-2. 6-7. 8-9
Lk 11, 14-23


Z proroka Jeremiáša:
Pán hovorí: „Dal som svojmu ľudu toto prikázanie: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte vždy po ceste, po ktorej som vám prikázal ísť, aby vám dobre bolo.
Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež odišli za svojimi chúťkami a v zatvrdilosti svojho zvrhlého srdca sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou; odo dňa, čo ich otcovia vyšli z Egypta až podnes.
A posielal som vám mnohých svojich sluhov, prorokov; denne som vstával na úsvite a posielal ich, no nepočúvali ma, nenaklonili si ucho, zatvrdili si šiju a robili horšie ako ich otcovia.

Dnešný obrázok zobrazuje čosi ako bilbord "ducha tohto sveta". Reklama. Takto sa nám často javí svet. Na jednej strane všetky lákadlá a pochúťky, bohatstvo, všetky možné jedlá, dovolenky, pôžitky. Až by mal človek chuť vybrať sa tým smerom - a často sa aj vyberáme. Myslíme si, že tam nás čakajú všetky dobrá a príjemnosti... No za rohom ostáva bruchabôľ zo všetkých tých sladkostí, uponáhľanosť, únava z honby za vecami... Sklamanie, beznádej, strata zmyslu života.
Na druhej ceste - nás, zdá sa, čaká len samé odriekanie a námaha. A žiadne potešenie. Ale keď prekonáme prvé "metre" cesty, zistíme, že sme oveľa šťastnejší, ako tí, čo si vo svojej "slobode" vybrali lákadlá tohto sveta.  
Chcem si vždy vyberať Božiu cestu. Aby sa mi dobre vodilo, ako hovorí prorok.




Pokračovanie na novej stránke

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...