pondelok, 3. júla 2017

Vďačný utorok: Vďačnosť v bolesti. Je vôbec možná?

20. - 27. jún 2017


Radostný deň, priatelia!

Tento týždeň bol zvláštny. Hodne náročný. Najmä emocionálne. Napriek tomu (alebo aj vďaka tomu) mám veľa vecí, za ktoré som vďačná. A tiež nejaké dosť intenzívne myšlienky, ktoré som dostala (aj) cez udalosti tohto týždňa. O niektoré by som sa s vami chcela podeliť. Najmä o jednu:

Myslím, že mi dáte za pravdu - Je ľahké ďakovať, keď prežívame radosť a pekné chvíľky. A práve vtedy je veľmi potrebné pestovať si tento zvyk. Je to škola, cvičenie, návyk, ktorý nás potom v ťažkých chvíľach podrží a pomôže nám znovu vyplávať na hladinu a nadýchnuť sa. (Keď som si čítala túto vetu v zošite, omylom som prečítala "skala" namiesto "škola". Ale je to tak. Pevný návyk, ak je dobrý sa stáva skalou, o ktorú sa môžeme oprieť, keď sa nám hoci aj život rúca pod nohami.)

Je dôležité uvedomovať si dary, za ktoré môžeme byť vďační. Takto sa vždy znovu presviedčame o Božej láske k nám a sýtime svoje srdce radosťou a dôverou. Radosťou, ktorú nám nemôže dať svet. Pravou radosťou z neba. Radosťou, ktorú môžeme šíriť ďalej, k ľuďom, ku ktorým nás Pán posiela.

Je dobré ďakovať každý deň. Za všetko. Byť si vedomá, že všetko dobré dostávam od Boha. Byť s ním. Vedome. V každej chvíli Stále a pri všetkom, čo prežívam.

A čo vďačnosť v bolesti? Je vôbec možná? Ann Voskampová zhodne so svätou Faustínou Kowalskou tvrdia, že je to nielen možné, ale veľmi dôležité. Ježiš si veľmi cení, ak mu dokážeme ďakovať aj vtedy, keď prežívame veľkú bolesť. Práve vtedy má naša vďačnosť veľmi veľkú cenu a dokáže pomôcť mnohým dušiam. Koná zázraky. Vďačnosť aj v bolestných a ťažkých chvíľach je prejavom našej dôvery. Dôvery v Božie milosrdenstvo a lásku k nám. Veď, dal by nám dobrotivý všemohúci a milujúci Ocko prežívať ťažké chvíle, ak by to nebolo dôležité a v konečnom dôsledku dobré? Nechal by nás trpieť, ak by to nemalo zmysel?

Verím, že každá, každá bolesť má zmysel. A Nebeský Otec ju dopustí len vtedy, keď je to naozaj nutné, alebo keď radosť a dobro, ktoré má z nej vzísť skutočne stojí za každú vyplakanú slzu a za každý vzdych vydierajúci sa z hĺbky duše.

Nie, nechcem moralizovať. Neviem sa vcítiť do bolesti iných. Píšem to sem pre seba. Aby som nezabudla. Keď to bude bolieť, keď sa niekedy budem chcieť vzdať, alebo odhodiť svoj kríž... že aj vtedy je dobrý Boh pri mne. Má ma rovnako rád. A túži, aby som verila (ak aj nechápem, môžem veriť silou svojej vôle), že tým, ktorí milujú Boha, všetko, VŠETKO slúži na dobré.

Radujte sa (aj vtedy, keď vám všetci zle robia), lebo Boh je stále s vami!

Toto si chcem opakovať, ak už nenájdem v duši iný zdroj pokoja a nádeje: "Ježišu, dôverujem ti!"

Krása na chalúpke (skalka)



Aj skalničky v okne chcú kvitnúť. Vďaka za krásu!

Streda 21. jún: 
Bol to náročný deň. Ale viem, že som bola užitočná na svojom mieste a dostala som každú pomoc, ktorú som potrebovala. A okrem toho som dostala niekoľko milých radostí ako bonus.
- Srnka pri ceste, ktorú som videla z autobusu cestou do práce
- Leto (je prvý letný deň)

- Výlet na chalúpku - rozhodli sme sa poobede cestovať. Bolo treba nazbierať kytičku levandule pre pani učiteľku (školský rok sa nám končil o týždeň skôr). Urobili sme si výlet do prírody, spoločný čas pre seba, taký "malý víkend" uprostred týždňa. Tá cesta krásne prečistila moju hlavu. A dokonale som si užila každú chvíľku.
- Vôňa levandule
- Čas s drahým
- Úžasný vzduch (keď človek vyjde z Bratislavy), pokoj, krása...
- Chuť (lesných) jahôd
- Nazbierané jahody pre babičku
- Príjemná cesta tam aj späť
- Krása zapadajúceho slnka...

Vôňa levandule

"Dievčenská zábava" - vila som kytičky...

A potom doma...
- "Dievčenská zábava". Vila som kytičky z nazbieraných kvietkov levandule. Pre učiteľku, pre mamu, na cintorín pre deda Jána k meninám aj pre babičku.
- Polievanie kvetov na balkóne. Starostlivosť o život a krásu.
- Radosť, že som žena. Že smiem prežívať svoje ženstvo. Že sa môžem dotýkať krásy a tvoriť krásu, dávať život, starať sa, zveľaďovať...

Poobedný rodinný "výlet"

Kytičky aj pre babičku a deda Jána

"Dievčenská zábava" - chystám pierka na svadbu
(kreslené v mobile)

Štvrtok 22. jún:
- Znovu som sa venovala "dievčenskej zábave" Tentoraz som pomáhala kamarátke chystať pierka na svadbu.
- Levanduľová kytička (viď včerajšie dary) urobila radosť.
- Kytičky aj pre babičku a deda Jána (k meninám).
- Poobedný rodinný "výlet" (okrem iného na cintorín, odniesť milovaným levanduľové kytičky).
- Naplnený deň a večerná únava.

Spomínate si ešte na moje rozhodnutie, každý deň nakresliť aspoň nejaký obrázok? Tento týždeň sa mi do toho akosi nechcelo. Nemala som chuť kresliť na papier, a nechcelo sa mi ani otvárať počítač a "čmárať" myšou na monitor. Nakoniec som si stiahla akúsi kresliacu "apku" do mobilu a vytvorila aspoň tento jednoduchý obrázok. Má znázorňovať svadobné pierka, čo som šila (dnešný prvý bod). Je to zvláštne, ale naozaj si pri kreslení o čosi hlbšie uvedomujem svoje rozhodnutie byť vďačná. Skúste to, možno sa maľovanie osvedčí aj vám. Čo na tom, ak si myslíte, že kresliť neviete, veď to nemusia byť umelecké diela.


Piatok 23. jún: 
(Znovu obrázok kreslený v mobile) Dnes je sviatok Srdca Ježišovho. Som vďačná za jeho neuveriteľnú lásku k nám. Za lásku, ktorá horí a predsa nespaľuje. ... Som vďačná za sv. omšu, za spievané vešpery, za spoločenstvo veriacich, za Eucharistiu.



Sobota 24. jún: 
Dnes som vďačná...
- za môjho deda Jána (ktorý má dnes meniny)
- za spoločné varenie s manželom
- za nočnú modlitbu na balkóne
- A asi najviac za možnosť obdarovať núdznych. Potešiť zarmútených. Podarovať lásku a spoločenstvo zraneným. Vďaka za priateľstvá cez internet. (Obrázok je nakreslený na obálke pre kamarátku a stekeezovia putovali k jej synčekovi. Teším sa, že darček potešil.)

Ovsená kaša s mrazenými jahodami. Fajn osvieženie. 





Nedeľa 25. jún:
Znovu som dostala množstvo darov. Hneď od rána.
- Na raňajky som si dopriala teplú ovsenú kašu s mrazenými (studenými) jahodami a jogurtom. Príjemné osvieženie v horúcom dni.
- Dopoludnia sv. omša v domove seniorov. Som vďačná za každú nedeľu, keď sa tam dostanem, som vďačná za ich radosť a priateľstvo, Som vďačná za hudbu, ktorou môžem prispievať k liturgii a k plnšiemu prežívaniu sv. omše pre klientov.
- Aj obed bol výborný, pochutili sme si a zažívali sme (ako vždy) spoločenstvo rodiny.
- Popoludní som vďačná najmä za dážď, ktorý sa v Bratislave spustil. Tá smädná krajina to už potrebovala. Aj taká trocha je iste lepšia ako nič. Čo na tom, že sme boli práve na ceste na cintorín, aby sme trochu popolievali vysušený babičkin hrob?
- Po návrate som sadila. Môj eukalyptus, ktorý som si priniesla ako halúzku z Fatimy. Podrobnejšie o ňom píšem tu: http://letitia-tiba.blogspot.sk/2017/06/eukalyptus-z-fatimy-zatial-rastie.html.
- A napokon som vďačná za pokojný večer, za čas na zdieľanie s vami, za vlahú noc... a za svojich drahých, už tak trochu rozutekaných po svete. Aj za môjho najdrahšieho, s ktorým práve začíname tráviť týždeň vo dvojici.

Slnečnica na balkóne. 

Už ide kvitnúť. Semienko zasadili vtáčiky v zime. 


Pondelok 26. jún:
Leto je tu. Syn odcestovaný. Pomaly nabiehame na prázdninový režim. Nie, práce nie je menej, ani starostí. Ale akosi prirodzene sa snažíme viac si užívať jeden druhého. Nebáť sa vyjsť zo stereotypu. Sadnúť si aspoň na chvíľu na balkóne. Alebo napríklad aj takto uprostred týždňa, v utorok aspoň na chvíľočku vyjsť von, do prírody.

Tentoraz sme sa vybrali na Záhorie odniesť babičke kosti z kuraťa pre mačičky (nevadí, že sme ich nakoniec zabudli doma) a knihu od sr. Lucie o Fatime (ktorú sme síce vzali, ale pre zmenu som ju zabudla vyložiť z tašky). Nakoniec to bola len návšteva a chvíľka rozhovoru. Vzájomné obdarúvanie sa pozornosťou.

Som vďačná za všetky chvíle, keď cítim Božiu prítomnosť. Keď viem, že zomierajúci sú v jeho rukách, keď smiem veriť, že slová "Buď vôľa Tvoja" vezme vážne. Keď sa môžem (a nielen ja) opierať o zvesť Jeho Milosrdenstva. ...

A som vďačná aj za chvíle so svojou rodinou. Chvíle vo dvojici s mojím drahým. Chvíle v aute, alebo v prírode. Za našu spoločnú lásku k blízkym. Za ochotu prežívať čas spolu. Niekedy inak, meniť zvyky. Alebo naopak dodržiavať ich...

Som vďačná za tú krátku chvíľku na chate s babičkou. Za prírodu, les, vôňu borovíc aj dieru do ďatlovho hniezda. A dnes som dostala ešte jeden zvláštny dar - obrovské stádo asi danielov. Neviem isto, videli sme ich len letmo z diaľnice, ale boli nádherní!

Práve som rozmýšľala o zážitku Stasi Edridgeovej. Jej muž videl v zálive veľrybu (ako Božiu odpoveď na jeho otázku). Stasi chcela tiež odpoveď, šla do tej istej zátoky a prosila Boha, "Potrebujem sa presvedčiť o Tvojej láske. Ukáž mi, prosím, tiež veľrybu." Ale ona nevidela veľrybu, jej Boh daroval pohľad na pobrežie posiate farebnými hviezdicami. Bolo to iné. Bolo to pre ňu. A ja som si práve dnes povzdychla, že by som chcela "vidieť veľrybu". Viem, že uprostred súše veľryby nežijú, ale chcela som niečo výnimočné, niečo berúce dych. A dostala som - stádo danielov (alebo čo to bolo, musím ešte trošku googliť).

Vďaka ti Bože! Vďaka že vypočúvaš naše modlitby. Vďaka, že nás tak horlivo presviedčaš o svojej láske.

Želám radosť a pokoj v srdci aj vám!

1 komentár:

  1. Děkovat i za bolest asi neumí každý, ale ten kdo i v bolesti vnímá vděčnost ucítí Jednotu a pochopí smysl života.
    Děkuji Letitio za krásné myšlenky.
    Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...