štvrtok, 29. júna 2017

Vďačné LETO - Súťaž o tri knihy!


Radostný deň, priatelia! Vlastne vám želám radostné celé leto.

Aby bolo ešte viac radostné, pripravila som pre vás LETNÚ HRU na celé letné prázdniny - o tri celkom nové knihy Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.  O čo pôjde?

nedeľa, 25. júna 2017

Eukalyptus z Fatimy: Zatiaľ rastie



Spomínate si ešte na moje eukalyptové nadšenie z mája? Ukazovala som vám vtedy minivýhonok na eukalyptovej halúzke, ktorú som si priniesla z púte do Fatimy. Strom, z ktorého pochádza rástol len kúsok od zjavení anjela na miestach, kde chodili tri fatimské deti pásť ovečky. Toto je on:

21. 3. - Eukalyptový strom vo Fatime 

Počas putovania Cestou pastierov vo Fatime sme nedopatrením zišli zo správneho chodníka (aj keď verím, že pre nás bola práve toto správna cesta) a pri tej príležitosti sme objavili aj eukalyptový strom. Odrezala som si z neho malú halúzku na pamiatku. Tak trochu som dúfala (ale neverila!) že by mi mohol pustiť korienky, aby som si doma pestovala eukalyptus ako spomienku na tieto požehnané miesta.

13. 5. - Časť eukalyptového konárika s uschnutými listami

Doma konárik putoval do vody, ale aj tak listy veľmi skoro uschly. Stále si opatrujem vrchnú časť uschnutej halúzky. Ale vo svojej tvrdohlavosti som kus dreva nechala ponorený vo vode. Veľmi dlho som odmietala zbaviť sa ho. Asi dva mesiace. A keď som potom v máji pristúpila k fľaši, kde bol umiestnený, s úmyslom konečne vodu vyliať, aké bolo moje prekvapenie, keď som na konáriku našla malilinký výhonok! A pod ním takmer neviditeľné zárodky korienkov.

16. 5. - Malilinký eukalyptový výhonok

... a takmer neviditeľné zárodky korienkov.

Samozrejme som ho nechala vo vode. Len sa musel presťahovať z fľaše do pohára so širším hrdlom, keďže začal rásť "ako z vody". Teraz, asi po mesiaci sú jeho lístky už takéto veľké! Konečne som mu dopriala trochu zeme. Dostal úplne nový črepník (dnes kúpený) a kvalitný priepustný substrát...

25. 6. - Môj eukalyptus z Fatimy je už takýto veľký! 

Konečne som ho zasadila do zeme.

Držte mu prosím palce, nech ďalej žije a rastie. 

Neviem o pestovaní eukalyptov takmer nič a len dnes som hľadala na internete aký druh eukalyptu vlastne mám (asi to bude Corymbia ficifolia). Vedeli ste, že existuje asi 600 druhov eukalyptov? Tak mu prosím držte palce, nech tú moju neskúsenú starostlivosť prežije! Veď mám iba jeden pokus, pretože sa asi do Fatimy po ďalšiu eukalyptovú halúzku tak skoro nedostanem.

A ja vám takisto želám veľa úspechov. Pestovateľských, aj akýchkoľvek iných,


Vďačná chvíľka: Vďaka aj za únavu

Radostný deň vám zase želám! Čas beží neúprosne ďalej a ďalej a ja mám ešte toľko plánov! Myslím, že je načase trochu sa zamyslieť, niektoré veci zo zoznamu vypustiť a do iných sa šikovne pustiť. Inak budem vyhlasovať letnú súťaž v septembri a vďačný utorok uverejním s odretými ušami v nasledujúci pondelok. Alebo nie? Každopádne, dnes sa vám (konečne) hlásim s minulotýždňovou zbierkou radostí. (14. - 20. júna 2017) Znovu som našla každý deň veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačná. A znovu som sa usilovala každý deň nakresliť aspoň nejaký obrázok.

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná... 

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná. Doma i v práci, v radosti i v trápení, v bolesti aj vo všetkých ťažkostiach. Som si istá, že nič sa nedeje nadarmo. Že každá vec (a zvlášť každá bolesť a každá slza) má svoj význam a cieľ, ku ktorému nás vedie.

Štvrtok 15. 6. - Sviatok "Božieho tela" 

štvrtok, 15. júna 2017

Vďačný utorok: Zopár myšlienok

Radostný (týž)deň vám želám, priatelia!
Utorok znovu prebehol kalendárom, že som naň stihla akurát zažmurkať a tak píšem o mojej zbierke radostí a darov až dnes. Priznám sa, že som ani veľa nekreslila, dokonca aj fotoaparát som vytiahla asi dvakrát za celý týždeň (aj to len ten v mobile).

Tento týždeň bol však pre mňa zvlášť bohatý na niektoré myšlienky, ktoré ma oslovili rinúc sa (napr.) z CD prehrávača. Väčšina z nich ma oslovila počúvajúc audioknihu Denníček (Božie milosrdenstvo v mojej duši) od sv. Faustíny Kowalskej. Chcem sa o ne podeliť aj s vami.

A nakreslila som slimča...

Aj ja sa chcem dívať na svojho Stvoriteľa s takou dôverou.

Streda 7. 6. 
"Dieťa sa nezaoberá tým, čo bolo, alebo čo bude, ale žije pre prítomnú chvíľu." (Denníček, sr. Faustíny)

utorok, 13. júna 2017

13. jún - Čo nám dnes hovorí Fatima?



Dnes je 13. jún. Presne pred sto rokmi sa Panna Mária vo Fatime ukázala trom malým pastierikom po druhýkrát. A to je pekný termín, aby som sa podelila zase o nejaké myšlienky súvisiace s fatimským posolstvom. (Výročie prvého zjavenia 13. mája spomínam v mojom staršom článku - link) Čo nám odkazuje Fatima? Čo si ešte dnes môžeme z týchto udalostí vziať?

sobota, 10. júna 2017

Už sa to blíži! Nová Ann Voskamp!


Jupí! Jupí! Jupí! Práve som si prečítala odpoveď na e-mail od vydavateľstva Kumrán.sk. A prečo mi urobil takú veľkú radosť? Hneď z dvoch dôvodov.

1. Nová kniha od Ann Voskampovej - Cestou zlomenosti (Odvážne kráčanie k naplnenému životu) - je už takmer pripravená na vydanie. Ak som to správne pochopila, je v edičnom pláne už na júl, to je "čo by kameňom dohodil"! Vzhľadom na ich predchádzajúce vyjadrenie som očakávala "jesennejšie" mesiace, napríklad september. No, uvidíme, možno som len nesprávne rozlúštila "indície". Každopádne sa už na jej novú knihu veľmi teším.

Naozaj už júl? 

A teraz ten druhý dôvod:

2. Vydavateľstvo kumran.sk mi práve potvrdilo, že nám venuje tri výtlačky tejto novej knihy do našej letnej súťaže. Akej súťaže? Prezradím zatiaľ iba toľko, že pôjde znovu o hľadanie darov, ktorými nás náš Pán každý deň obdarúva. A tentoraz bude dôležité "vidieť". Viac ešte neprezradím, počkajte si na posledné dni pred prázdninami, keď vyvesím oficiálne vyhlásenie našej aktuálnej letnej hry. Verím, že si zase spolu užijeme krásne chvíle plné radosti a s vedomím, že sme stále verne milovaní.

piatok, 9. júna 2017

Stretnutie na trojmedzí


Pri príchode nás na smerovníku čakal vtáčik.
(Ako z westernu, však?)

V prvý júnový večer (štvrtok 1. 6. 2017) sme sa vybrali na hranice. Nielen hranice všedných dní, ani nie hranice svojich síl, ale na hranice štátu. Vlastne sme sa stretli na hraniciach hneď troch štátov - Slovenska, Maďarska a Rakúska. Slávila sa tu už druhýkrát (veríme, že z toho bude dlhoročná tradícia) spoločná svätá omša pre všetky tri národy. Akciu zorganizovalo Spoločenstvo mužov v Rakúskom Frauenkirchene (ak sa nemýlim). A musím priznať, že sa mi tu páčilo.

Poďme si najprv ukázať prostredie stretnutia. Trávnatá plocha plná voňavých byliniek obklopená slovenskými, rakúskymi a maďarskými poľami. Nachádzajú sa na nej kamenné plastiky, vyjadrujúce spolužitie troch krajín, trojhraničný bod so zbytkom ostnatého drôtu, ako spomienka na "železnú oponu", i trojhranný stôl, ktorý sa tentoraz premenil na obetný stôl a oltár.


štvrtok, 8. júna 2017

Vďačný utorok: Malé darčeky ako dôkaz lásky.

.

Radostný nový (týž)deň vám želám!

Zdá sa, že som sa tento týždeň pokúšala robiť priveľa vecí naraz. A ako to už býva, neurobila som nič poriadne. Aj preto prichádzam s pravidelnou dávkou "utorkovej" vďačnosti až dnes. A tiež preto som si ťažšie hľadala čas na každodenné kreslenie darov, ktorými som bola obdarovaná. Takže tentoraz vám ukážem (okrem jednej výnimky) len jednoduché kresbičky perom do zošita.

Vráňa tmoliace sa v tráve.

utorok, 30. mája 2017

Vďačný utorok: Radosť zo života.

Radostný deň vám všetkým želám!

Je utorok a tak sadám k počítaču, aby som sa s vami podelila o svoje radosti uplynulého týždňa. Ani tentoraz môj "Ženích" nesklamal a každý deň mi priniesol kopu dôkazov Jeho lásky. Aj keď sa musím priznať, že som mu tak trochu šla v ústrety... A čo všetko som tento týždeň dostala? Čujte:

Utorok 23. máj:
# Sýkorky vyletené z hniezda. (Tak krásne štebotali a poletovali na strome nad chodníkom - nad lavičkou na ktorej sme sedeli!)
# Zmrzlina s príchuťou višní.
# Túžba ísť na spoveď.
# Čítanie z knihy Ann Voskampovej Tisíc darov. "Ak sú v lese vlky, očakávam, že uvidím vlky. Ak veríš, že Boh je tu prítomný, očakávaj, že uvidíš Boha." Boh je prítomný v každej situácii. Vždy mu môžeme veriť!

# Nový blok na kreslenie


# Púpava pri múre

sobota, 27. mája 2017

Vďačný utorok: Neskoro, ale predsa

Radostný deň vám želám! Utorok už dávno prešiel a ja sa pokúšam chyťiť čas za pačesy a ukázať vám aspoň niekoľko vecí, za ktoré som v uplynulom týždni (17. - 22. 5. 2017) vďačná. Minule som sa zmienila o predsavzatí každý deň vytvoriť obrázok. Ako sa mi darilo? Nuž, niekedy lepšie, inokedy som ledva stíhala, a boli aj dni, keď som obrázok kreslila dodatočne v iný deň. Ale zdá sa, že mám za každý deň aspoň niečo nakreslené, či odfotené. Každopádne, je to výzva, ktorá ma aj čosi stojí, ale rozhodne čosi cenné prináša - takže pokračujem.

A za čo som vďačná v minulom týždni? Prinášam úryvky z mojich denných zápiskov.

Streda 17. máj: Vlčí mak na chodníku

utorok, 16. mája 2017

Vďačná chvíľka: Každý deň obrázok

Radostný deň vám všetkým želám!

Po veľkonočnej pauze sa znovu hlásim s obvyklým týždenným prehľadom darov, za ktoré som aktuálne vďačná. Zvláštne, ako ľahko človek (alebo aspoň ja) schádza z osvedčenej cestičky vedúcej k vytúženému cieľu. Viem, ako veľmi mi pomáha každodenné ďakovanie a zapisovanie darov, ktoré dostávam od Prozreteľnosti, no stačí malé vyrušenie a ja na tento dobrý zvyk zabúdam, alebo si naň neviem nájsť čas. Preto som vďačná za každý impulz, ktorý ma vždy znovu vráti k myšlienke na vďačnosť a každodenné vyhľadávanie božích pozorností.

Aby som môjmu hľadaniu dodala určitú hĺbku a aby som sa "prinútila" myslieť na radosti bežných dní po celý deň, rozhodla som sa každý deň urobiť obrázok. Je jedno, či stihnem odfotiť to, za čo som vďačná (alebo fotku, ktorá bude tento dar symbolizovať), alebo vytvorím výtvarné dielko. Nezáleží, či budem kresliť farbičkami, hrudkou, uhlíkom, alebo obyčajným perom na papieri, alebo použijem hoci najjednoduchší kresliaci program v počítači. Nebudem riešiť ani to, či z môjho snaženia vyjde vydarený obrázok na ktorom aj niekto spozná za čo som vlastne vďačná, alebo to bude len nejaká abstraktná čmáranica... Hlavné je prejaviť aj vizuálne svoju vďačnosť. (Som zvedavá, ako dlho mi to vydrží).

S kreslením som začala len pár minút pred polnocou, preto hneď môj prvý obrázok patrí k tým menej prepracovaným. Ale je tu, a to sa počíta, nie?

Takže za čo som vďačná dnes?

Streda, 10. máj 2017:

Vďaka za autobus, ktorý som stihla.
(Maľované v programe Skicár)

utorok, 9. mája 2017

Annakapelle: Krížová cesta Fatimy

Želám vám pokojný čas a prinášam dokončenie spomienky na náš posledný pôstny výlet. Myslím, že je najvyšší čas pridať sem poslednú spomienku spred Veľkej noci. Zvlášť ak sa chcem podeliťaj o myšlienky súvisiace s posolstvom Panny Márie z Fatimy. Veď výročie prvého fatimského zjavenia bude už o niekoľko dní.

8. 4. 2017 (Sobota pred Kvetnou nedeľou) 
Z Frauenkirchenu sme pokračovali k Annakapelle, kde nás čakalo pokojné miesto v lone prírody ako stvorené na rozjímanie. Hoci tunajšie zobrazenia umučenia Pána sú o poznanie jednoduchšie, pokoj a intimita prostredia nám umožnili hlbšie ponorenie do modlitby. A keďže máme 100. výročie zjavení vo Fatime, vybrali sme si ako materiál na rozjímanie "Krížovú cestu Fatimy" spracovanú Rastislavom Palovičom. (Zdroj: http://www.maria.sk/krížova-cesta-fatimy)

Vstup do pútnického areálu

Kostolík a pod ním kaplnka Božieho hrobu

Tu si veriaci môžu po celý rok pripomenúť pochovanie
(a zmŕtvychvstanie) Ježiša


A už sme pri prvom zastavení. Ponúkam vám celé znenie "Krížovej cesty Fatimy", ako sme si ho čítali počas modlitby. Možno vás tiež inšpiruje.

Kalvária Frauenkirchen

8. 4. 2017 (Sobota pred Kvetnou nedeľou)


Radostný deň vám želám! Prichádzam ešte s jedným restom. Ako si možno pamätáte, pred rokmi sme sa rozhodli vždy počas veľkopôstneho obdobia čo najviac navštevovať miesta na Slovensku (ale prípadne aj za hranicami), kde sa nachádza zobrazenie Ježišovej krížovej cesty. Aby sme tak nielen spoznávali nové kraje, ale aby sme si aj v modlitbe pripomenuli udalosti Veľkej noci. Tento rok sme veľa takých výletov nestihli, ale niečo predsa. O obrázky z ďalekého zahraničia, ktoré som nafotila počas našej púte do Fatimy som sa už s vami podelila. Teraz ešte chýba posledný výlet - do Rakúska.

V sobotu pred Kvetnou nedeľou (týždeň pred Veľkou nocou) sme navštívili rakúske mestečko Frauenkirchen a blízke pútnické miesto Annakapelle. Tento unikátny umelý vŕšok so zobrazením výjavov umučenia Krista (Kalvarienberg) sme (znovu)objavili vlani, počas hľadania Svätej brány milosrdenstva. A teraz nastal časť prejsť si ho v modlitbe.

pondelok, 8. mája 2017

Vŕby a iné radosti (na chalúpke)

29. 4. - 1. 5. 2017


Radostný deň vospolok! Prinášam dodatočne ešte niekoľko spomienok na minulý víkend na chalúpke. Užili sme si krásne tri voľné dni len vo dvojici (keďže mladý v sobotu ráno odcestoval na sústredenie). Sloboda, pokoj, vzduch, radosť, život... hrabanie sa v zemi, tvorenie krásy... užívanie si z plných pľúc.

Výzdoba k Nedeli Dobrého Pastiera

Trochu som si pomýlila kalendár a už v predstihu som začala vehementne "oslavovať" Nedeľu Dobrého Pastiera. Vytiahnuť ovečkové dekorácie, nájsť tú jedinú pastiersku kapsičku dostatočne vysokú, aby som ju dala do vázy... A potom mi to došlo, Dobrého Pastiera bude až o týždeň. Nevadí, dekorácie tu už nechám. Možno dosť dlho.


Možno si pamätáte, keď sme si vyrobili túto skrinku na topánky pod schodmi. (letitia-tiba.blogspot.sk...fusovanie-do-stolarciny.html) Na vrchu malo byť niečo krásne, ale... vždy bolo treba niečo odložiť. Lopatku, záhradné nožnice, pracovné rukavice... A kam s tým? Predsa na poličku neďaleko dverí. A tak sa nám tam hromadil neporiadok.

Konečne som si povedala "Dosť!" Riešením bol nepoužívaný drevený chlebník, do ktorého som ukryla všetky spomínané potrebné drobnosti. Verím, že budeme mať pod schodiskom už len krásno.

nedeľa, 7. mája 2017

Nedeľa Dobrého Pastiera

Ovečkou že Božou som, tým sa teším nocou, dňom. 
On môj dobrý pastier je, do neba ma privedie. 
Veď vždy starosť o mňa má, On ma podľa mena zná. 

Vodí k pastvám zeleným, k vodám živým studeným. 
Núdze pri ňom nemávam, a keď časom ustávam, 
Na plecia ma berie sám, nesie v slávny nebies chrám. 

Pán Ježiš je Pastier môj, raz dal za mňa život svoj. 
Bolestnú smrť podstúpil, by ma z hriechu vykúpil. 
Ó, tak plesám nocou, dňom, ovečkou že Božou som! 

Pastier - dekorácia na chalúpke

sobota, 29. apríla 2017

Kameň je odvalený. Aleluja!

Radostný deň vám všetkým želám!

Síce už od Veľkej noci ubehlo trochu času, ešte sa vrátim k "dekorácii", ktorú som tento rok znovu oživila. Alebo skôr "konečne dotiahla do konca".

Možno si spomeniete, ako som pred niekoľkými rokmi znovu objavila možnosti, ako využiť túto sklenú guľu. Mali sme ju doma od nepamäti ale veľa rokov ležala odložená kdesi na dne odkladacích priestorov. Až v r. 2011 som objavila nápad na "machovú krajinku", ktorý som zrealizovala hneď, ako sa mi podarilo zohnať trochu machu. A na veľkú noc (2012) som do tejto "vázy" skúsila urobiť inštaláciu pripomínajúcu pôstne a veľkonočné udalosti. Púšť a opustenosť, na Kvetnú nedeľu cestička z farebných kvietkov, neskôr aj Olivová záhrada (Zelený štvrtok) a Golgota (Veľký piatok)... Ale viac som nestihla, pretože ďalšie veľkonočné dni sme trávili mimo domov. Tak až tento rok. Biela sobota v znamení ticha, prázdny kríž a hrob privalený kameňom. (Použila som kúsok bridlice, ktorý sme si nedávno priniesli z La Salette.)

Kalvária a "Boží hrob" v sklenej guli.
(Vedľa vo váze už usušená vetvička eukalyptu z Fatimy

A po obradoch vzkriesenia, na Bielu sobotu po zotmení, je už kameň odvalený. Vidíme, že v hrobe nikto neleží. Ježiš je vzkriesený a my sme tiež povolaní k večnému životu. Ak sa spojíme s ním.




Inšpirovali ma stránky http://becksbounty.blogspot.sk/...to-easter.html a http://annvoskamp.com/...easter-garden-visual-parable/. Vlastne mám podozrenie, že stránky Ann Voskampovej o vďačnosti v každej situácii, a následne nadšenie čítať jej knihu Tisíc darov (v slovenčine) som našla práve vďaka jej návodu na Veľkonočnú záhradku.

Želám vám pekné dni. Užívajte si sviatky a robte si dni výnimočnými tak, ako sa vám páči.


Veľká noc (opozdene, ale predsa)

Želám vám plnú radosť zo vzkriesenia! Nech víťazné Aleluja znie vo vašich srdciach! Nech radosť a večný život prúdi vo vašich srdciach a vo vašich rodinách!


Zdá sa, že som s napísaním tohto článku otáľala akosi pridlho. Ale aj keď sa nám už skončila aj veľkonočná oktáva, chcem sa s vami podeliť o to, ako sme tieto sviatočné dni prežívali (a zapísať si ich pre vlastnú spomienku).

Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Konkurujú mu len Vianoce, keď sa Boh stal jedným z nás. Na Veľkú noc sa jeho úloha dovŕšila - teraz vidíme dôvod, prečo sa vôbec obťažoval prísť. Preto, aby zaplatil za náš hriech, aby nás "vykúpil". Aby sme my už nemuseli zomrieť. Aby sme mohli znovu žiť v plnom spoločenstve s Bohom-Láskou. V radosti, v pokoji, naplno.

A teraz už si chcem zapísať konkrétne, ako som prežívala každý z týchto dní. Nielen ako sviatky, nielen ako spomienku, ale znovu som sa snažila prežívať bolesť i radosť, ktorú nám dal. Naplno. Čas na odpočinok prišiel až v pondelok.

piatok, 14. apríla 2017

Kalvária Fatima

Kalvária Fatima

 Požehnaný čas vám, priatelia. Dlhujem vám ešte jeden článok z Fatimy, chcela som vám ukázať fatimskú kalváriu. Kedy, keď nie na Veľký piatok? A tak, hoci do slávnosti vzkriesenia chýba už len niekoľko chvíľ, pridávam tento článok s dátumom Veľkého piatku. Želám vám príjemnú virtuálnu "prechádzku" a pri rozjímaní nad jednotlivými zastaveniami veľa milostí od (už vieme, že) vzkrieseného Pána.

streda, 12. apríla 2017

Vďačná chvíľka: Vďaka za spásu!


Kvetná (palmová) nedeľa.

Želám vám požehnaný čas. Znovu je tu utorok (vlastne už je aj po utorku) a ja vám dlhujem článok o všetkých vzácnych daroch, ktorými ma tento týždeň Pán obdaroval. V zošite sa mi nazbieralo zase množstvo malých i väčších pozorností a požehnaní. Ale dnes, tesne pred začiatkom Veľkonočného Trojdnia mám myšlienky už len na jedno - na dar zo všetkých najvzácnejší - dar večného života.

Večný Boh, môj Stvoriteľ, sa znížil na úroveň svojho stvorenia. Stal sa človekom, rovnakým, ako som ja. Zakusoval všetko, čo prežívam ja. A keď nadišla plnosť času, obdaroval ma (nás všetkých) tak vzácnymi darmi... Dal za mňa svoj život. Preto, aby som ja mohla žiť. Zomrel tak bolestnou a potupnou smrťou - aby mi ukázal ako veľmi ma miluje. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za priateľov. On za mňa život položil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale nielen to. Láska bolí. A On - podstúpil ukrutnú bolesť - tela i duše. Zradu, opustenosť, samotu, odmietanie, sklamanie, opovrhovanie, opľúvanie, vysmievanie, odsúdenie, zapieranie... Bolesť, rany, slabosť, nevládnosť, potupnú smrť... Aj, čo ma oslovilo zvlášť tento rok, bolesť, ktorú Jeho utrpenie spôsobilo Jeho matke. A to všetko preto, aby nám ukázal, aká veľká je Jeho láska k nám.

Vďaka Ti, Pane!



V nedeľu sme si pripomínali Ježišov slávny vstup do Jeruzalema. Kráľ na osliatku, na mláďati oslice. Ľud volá "Hosanna" - zachráň, vysloboď nás. A to aj urobí. Ale nie podľa ich predstáv. Nepostaví sa na čelo ľudového povstania a nezničí nadvládu Rimanov. Nie. On nekoná podľa ľudských plánov, ale podľa Božích."Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Kričí zakrátko ten istý zástup.  Berie na seba naše hriechy a pokorne dovolí, aby ho zabili, namiesto nás. Aby nás zachránil, vyslobodil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale ešte pred tým nám zanechá ďalšie vzácne dary. Dar kňazstva. Dar Eucharistie. "Toto robte na moju pamiatku. Toto je moje telo. A toto je moja krv. Jedzte. Pite z neho všetci." Všemohúci Boh sa pre nás stáva kúskom chleba. Bezmocným v rukách človeka. Aby sme sa Ním mohli sýtiť. Aby sme mali život. A aby sme ho mali v hojnosti. Aby žil v nás. Aby sme my (ja) mohli žiť Jeho život. Aby sme šírili Jeho lásku. Aby sme sa živili Ním samotným. Dáva sa mi celý. Obmýva ma, očisťuje ma, sýti ma, napája ma... a premieňa ma. Na prameň živej vody, ktorá túži prýštiť z Jeho učeníkov ku každej duši. Chce napojiť svojou láskou každého človeka.

Vďaka Ti, Pane!

Zanecháva nám príklad, ako na to. Službou. Nevadí, že podradnou. Ježiš neváha vziať na seba zásteru a slúžiť, umývať nohy, to, čo normálne robia otroci. On, Pán, umýva nohy učeníkom. "Vidíte, čo som vám urobil? Choďte, a robte aj vy podobne." Vtedy som hodná mena jeho učeníka, vtedy som mu podobná, keď slúžim. Keď ponúknem aj "podradnú" prácu z lásky.

Cítila som trochu nespokojnosť, že zajtra ešte musím ísť do práce. Chcelo sa mi už naplno prežívať sviatky Veľkej noci. Veď zajtra (vo štvrtok) sa to už začína! ... Ale teraz si uvedomujem - existuje lepší spôsob, ako si pripomenúť poslednú večeru, než starostlivosťou o chorého človeka? Možno nebudem umývať nohy, ale dlážku. Alebo... A presne tým budem spojená so svojim Majstrom. Tak, ako On umyl nohy učeníkom (aj mne), ja môžem umývať nohy (alebo čokoľvek bude treba) tým, ktorí to odo mňa potrebujú. Super vstup do slávnosti Zeleného štvrtka.

Vďaka Ti, Pane!


Chcem tieto vzácne dni prežívať naplno. Všetky momenty, všetky obrady, všetky symboly. Všetky slová Svätého písma. Spoznávať, vďačne prijímať a ochotne používať všetky tie vzácne dary, ktoré nám na Veľkú noc daroval. A ktoré mi chce darovať aj teraz - každý deň, v každej chvíli. Len sa otvoriť a piť. A dávať. Lásku. Život. Jeho samého.

A to želám aj vám. Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, požehnanie všemohúceho Boha a opravdivú radosť zo vzkriesenia a z života, ktorý nám bol daný. 


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...