streda, 18. októbra 2017

Vďačná chvíľka: Vďaka, že ma sýtiš "dobrými vecami"!



Radostný deň vám všetkým želám.

Dnešný príspevok je ilustrovaný fotografiami z jedného príjemného jesenného večera, keď som si dopriala dlhú modlitebnú prechádzku pastvinami / lúkami / hoľami na Strednom Slovensku. Fascinuje ma, akú krásu pre nás Nebeský Maliar maľuje večer na oblohu. A cez deň všade okolo - v prírode, v ľuďoch, v očiach detí...  Obsahom tohto článku by mali byť niektoré myšlienky, ktoré ma oslovili - väčšinou tiež pri modlitbe (aj keď v iný deň).

Padova: Sv. Lukáš, sv. Anton, sv. Justína

Radostný deň vám želám, milí príatelia!

Dnes si podľa liturgického kalendára pripomíname sviatok sv. Lukáša evanjelistu. A tak si hovorím, že je to vhodný deň, aby som vám ukázala niekoľko ďalších fotografií z našej púte do Assisi spred 3 rokov. Tentoraz to budú obrázky z našej prvej zastávky v Padove, kde sa okrem veľkej baziliky s ostatkami sv. Antona Paduánskeho nachádza aj hrob sv. Lukáša. Hneď prvý záber je z miesta Lukášovho posledného odpočinku.

9. 11. 2014
Pri hrobe sv. Lukáša

piatok, 13. októbra 2017

13. október - Slnečný zázrak



Radostný deň vám želám aj dnes, 13. októbra 2017 - presne sto rokov po poslednom zjavení Panny Márie vo Fatime. Ako sa už stalo zvykom, prinášam vám - už posledný krát - niekoľko slov o fatimských zjaveniach. Čo sa presne stalo pred sto rokmi 13. októbra 1917?

Radšej vám to rozpoviem priamo slovami sestry Lucie, jednej z troch pastierikov, ktorí videli Pannu Máriu a ktorá jediná sa dožila vysokého veku:

streda, 11. októbra 2017

Vďačná chvíľka: Modliť sa tancom



Radostný deň vám všetkým želám!

Tento týždeň prevláda moja radosť a vďačnosť za krásny a požehnaný víkend v Škutovkách pri Liptovskej osade. Zúčastnila som sa duchovnej obnovy s názvom Bíblické tance. Stretli sme sa tam mnohé žienky z rozličných kútov Slovenska (i Česka) - rozličného veku, postavy, povahy... každá iná. A každá krásna. Každá stvorená na Boží obraz a každá vedená Ním, aj keď mnohé si prežili vskutku ťažké životné príbehy. Stretli sme sa spolu (stretnutie sŕdc), ale predovšetkým sme sem prišli, aby sme sa stretli s naším Bohom. Aby sme sa naučili rozprávať sa s ním nielen pomocou slov (klasická modlitba), ale aj prostredníctvom svojho tela. Adorovať, chváliť ho, alebo vyjadriť akúkoľvek emóciu, ktorá hýbe naším ženským srdcom. Vyjadrovali sme pokánie, i bezmoc či bezradnosť, dôveru v Boha, chválu a úctu voči Nemu. Gestom sme sa učili vyjadriť, ako čerpáme milosti (silu, svetlo, požehnanie...) z Božej prítomnosti, z Božieho Slova. A požehnanie dávame ďalej. Svojim blízkym, ľuďom, ktorí sú nám zverení, s ktorými sa stretávame, svojej rodine, mestu, krajine, svetu.

streda, 4. októbra 2017

Reportáž z Assisi (po 3 rokoch)

Radostný deň vám želám!

Dnes je sviatok sv. Františka z Assisi. Príležitosť dohnať trojročný rest a ukázať vám niečo z našej púte do Assisi ešte z roku 2014. Napíšem postupne niekoľko pokračovaní, pretože zážitkov, myšlienok i fotografií sme počas púte nazbierali veľmi veľa. Dnes vám ponúkam prvý náhľad do stredovekého mestečka Assisi.

9. - 14. 11. 2014
Bazilika sv. Františka v Assisi

Vďačná chvíľka: Všetko má zmysel, ak to robím pre Nebo


Pondelok:
 Po dlhom čase som zašla do kostola s vystavenou Sviatosťou Oltárnou.
Vďaka za slnečný lúč, ktorý rozjasnil Eucharistiu počas mojej modlitby.
Vďaka za pocit radosti a slávnostnosti, za Tvoju krásu, velebu, moc a slávu! 

Stáva sa to niekedy aj vám? Že sa vám nechce ráno vstávať a ísť do práce? Čo s tým? Často nachádzam rady typu "Zmeňte prácu. Za nejakú zaujímavejšiu, menej namáhavú, takú, čo vás bude baviť a napĺňať." To môže byť dobrá rada. Ale nie vždy realizovateľná. A najmä - po čase zákonite prichádza stav, keď prvotné nadšenie opadne, keď rutina začne "liezť na nervy", keď nové výzvy namiesto motivácie unavujú... No a potom ešte je tu mnoho ľudí, ktorí môžu byť radi, že majú vôbec nejakú prácu, ktorou prispievajú do rodinného rozpočtu. Ale znamená to, že musia chodiť do zamestnania každé ráno s nechuťou?

Stalo sa mi to aj tento pondelok. Zobudila som sa, a zdalo sa mi, akoby moja práca nemala zmysel, akoby som sa išla týždeň nudiť a namáhať celkom zbytočne. A pritom mám prácu, ktorá priamo pomáha ľuďom, takže aj z čisto ľudského hľadiska určite zmysel má. Čo majú robiť ľudia, ktorí naozaj chodia do práce len aby uživili rodinu? Musia mať pocit, že ich námaha nemá zmysel?

Nemusia.

Vtedy to prišlo - "Aha!" - Nečítala som práve v knihe od Ann Voskampovej, že všetko na tomto svete - každá námaha, každá bolesť, každá práca, každá ochota... môže priniesť ovocie nekonečnej ceny? (možno to tam bolo napísané úplne inak, ale v podtexte som vnímala túto myšlienku)
A nehovorí niečo podobné Terezka z Lisieux, ktorá bude mať tento týždeň sviatok?

"Robte malé veci s veľkou láskou." 

A tak som aj ja vykročila v to ráno do zamestnania s úsmevom. Vždy - a všetko môžeme obetovať Bohu. A on to znásobí a premení na niečo úžasné. Aj keď nám to možno zatiaľ nedáva zmysel, možno vidíme len námahu a pocit márnosti. No ak všetky svoje námahy obetujeme Jemu, môže ich pretvoriť na mnoho milostí.

Tak hovorila Mária vo Fatime - "Obetujte Bohu všetky svoje námahy a utrpenia. A vyprosíte tak odvrátenie vojny." 

A presne to chcem robiť. Každé ráno sa obrátiť k Bohu a povedať mu: "Neviem, čo všetko ma dnes čaká, ale chcem všetko darovať Tebe. Všetko, čo dnes budem robiť, chcem robiť pre Teba. Všetko, čo sa mi prihodí, chcem prežívať s Tebou a spolu s Tebou sa nechať "lámať a dávať", aby aj cezo mňa prichádzalo na svet požehnanie." A hneď má zmysel úplne všetko. Každá námaha, každá práca, každá nepríjemnosť... a samozrejme aj každá radosť a možnosť poslúžiť niekomu.

Som vďačná za tú myšlienku.

Utorok: Som vďačná za všednú cestu. Aj za prekážky na ceste, ktoré treba obísť.
Za nepríjemnosti, ktoré nás približujú k Tebe. Za radosť všedných dní. ...

Vďaka za kvety pri ceste.
Za malé radôstky, ktoré nám spríjemňujú všedné chvíle - ak si ich všimneme. 

Streda: Vďaka za novú, ešte voňavú knihu Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.
Už ju môžem čítať aj v "naozajstnej" papierovej podobe. 

Štvrtok: Som vďačná za balkón s kvetmi a s výhľadom na kostol.
Som vďačná za krásu, za slobodu, za vzduch, za modlitbu, za mesačnú a hviezdnu
oblohu, za pokoj, za rodinu...
 A ešte za veľa vecí počas celého dňa a myšlienky, najmä počas večernej modlitby.

Na štvrtok nám Ann vymyslela tému "Nesmelé, nedostatočné dary". A práve v tento deň som mala krízu, pocity zlyhania. Že nie som dosť dobrá. Snaha o porovnávanie sa s inými (ktorá zákonite musí končiť fiaskom). Cítila som sa neschopná, pomalá, takmer zbytočná - nedostatočná. - Tak som skúsila aspoň nesmelo poďakovať za svoju nedostatočnosť:

"Vďaka za moje slabosti a neschopnosti. Ty vieš, prečo mi ich nechávaš. Prečo nám (všetkým) nechávaš vlastnosti, ktoré nás robia slabými, neschopnými, nedostatočnými, biednymi. Ty chceš, aby sme sa navzájom potrebovali. Aby sme sa učili milovať (a znášať) sa navzájom, i znášať a milovať samých seba. Takých akí sme - nedokonalých. Aby sme sa učili prijímať  druhých ľudí takých akí sú - nedokonalých. Aby sme sa učili prijímať SEBA takých aké sme! Aby sme sa učili prijímať Tvoju lásku - aj keď sme slabí a nehodní. Keď máme pocit, že si Tvoju lásku nezaslúžime. 

Veru nezaslúžime - dávaš sa nám zadarmo. Dávaš a nepoznáš mieru. Dávaš vždy viac, ako sme schopní dať my... "

Smiem byť darom na mnoho spôsobov.
Kŕmiť tých, čo sa už sami nenajedia. Ušiť, čo je potrebné. Zaspievať žalm,
priniesť trochu slávnostnosti (spevu) k svätej omši. Umývať riad, ktorého je priveľa.
Poslúžiť v akejkoľvek potrebe (veľkej i malej). Ponúknuť počúvajúce srdce... 

Piatok: Som vďačná za cestu na chalupu.
Za pokoj, ticho, vzduch, voľnosť, čas - na rozjímanie, na čítanie, na modlitbu,
na myšlienky, ktorými si mi napĺňal myseľ. Za dary prírody.
Za vŕbku, ktorá ešte stále žije. Za hríbiky, ktoré rastú na našom pozemku. 

Vďaka za hojnosť masliakov - na pozemku.
Bolo na praženicu, a niečo sme aj usušili na vianočnú polievku. 

Sobota: Naplnený deň. Naplnené pľúca (ten vzduch mimo mesta!).
Naplnené zmysly (krása, vôňa, ticho, chuť...). Naplnená duša. Naplnený košík.
Naplnený žalúdok. Naplnená váza. Unavené telo. Uvitý veniec...


Prítomnosť je darom s dátumom expirácie. 
(Myšlienka z knihy Ann Voskamp, Cestou zlomenosti.) 

Nedeľa: Ďakujem za moju babičku (a nenarodenú dcérku Terezku Annu).
Za možnosť navzájom sa obdarúvať aj teraz - modlitbou, sviečkou, kvetom,
krásou, spomienkami, svojou prítomnosťou...

Som vďačná za svokrovcov, za návštevy u nich, za bezproblémové vzťahy,
za záhradku, za prácu, ktorou im vieme poslúžiť, za plody o ktoré sa s nami delia...

Ďakujem aj vám, že ste dočítali až sem. A želám vám radostné dni - či už budú všedné, alebo sviatočné, či sa tešíte na to, čo vás čaká, alebo to budú ťažkosti a námahy... Nech sa každá chvíľka vášho života premení na požehnanie pre svet.


utorok, 3. októbra 2017

Roľnícka nedeľa: 100 rokov Fatimy.


Šípky, obilie, fazuľa (ak si dobre pamätám)

Tak ako každý rok, znovu sa pri príležitosti tzv. kántrových dní konala  v Novej Bani slávnosť poďakovania za úrodu - Roľnícka nedeľa. Každoročne tu novobanskí roľníci (a šikovní umelci) pripravia výstavku z plodov, ktoré sa im urodili a obrazov tvorených rôznymi plodinami a koreninami. Niektoré obrázky pôsobili ako verné fotografie - doslova ma fascinovalo, ako toto niekto dokáže vysypať napr. z maku a ryže... Veď posúďte sami.

Bohu vďaka - za všetky dary, ktoré nám denne dáva!

Tento rok sa priam ponúkala spoločná téma - 100 rokov Fatimy. Takmer všetky obrazy boli inšpirované týmto výročím.


Pastierikovia František a Hyacinta sú už vyhlásení za svätých.
Sestra Lucia, zomrela len nedávno.

Takmer verná kópia fotografie - vytvorená zo semiačok a korenín!

Anjel Portugalska, alebo aj Anjel pokoja, sa deťom zjavil už v r. 1916.

Tretia časť posolstva z Fatimy vykresľuje útrapy našej doby.
Vojny, utrpenie, prenasledovanie kresťanov, útok na pápeža, krv mučeníkov.

Aj deti sa zapojili do výzdoby. 

Výtvor školopovinných detí (pod vedením učiteľky). 

Modlitba sv. ruženca. 

Pápež František pri soche P. Márie vo Fatime. 

Dekorácia pred obetným stolom. 

Ornament z jabĺk a rôznych plodín pri oltári. 

Nad svätostánkom "kalich a hostia" z klasov obilia. 


Výzva anjela z Fatimy: "Pokánie! Pokánie! Pokánie!"


Rozjímanie, Božie slovo, ruženec. 

Evanjelista sv. Lukáš.

Ale nezabudlo sa ani na nášho nového blahoslaveného: dona Titusa Zemana. Nie som si istá, komu patrí veta uvedená nižšie: "Ťažkosti života meniť na dobrovoľné obete." Ale určite je to priliehavá myšlienka pre dona Titusa, aj pre posolstvo z Fatimy, kde Panna Mária často vyzýva, aby sme sa veľa modlili a hlavne obetovali za hriešnikov a za pokoj vo svete.

Dominik Savio (160 r. od smrti), Titus Zeman (náš nový blahoslavený - 30.9.2017),
Dávid Tencer (rodák z Novej bane, biskup na Islande).

Neprestáva ma fascinovať tá podoba - vysypaná z ryže a maku (myslím).

Ak vás výstavka zaujala a chceli by ste ju vidieť na vlastné oči, ešte môžete. Ale už len do konca týždňa. Po večernej nedeľnej svätej omši všetky obrazy rozoberú a plodiny odovzdajú do tamojšieho detského domova a domova sociálnych služieb, či do rodín trpiacich núdzou. Ale počas víkendu sa ešte môžete kochať ich krásou.

Želám vám radostné dni a pokojné noci. A veľa požehnania od nášho Nebeského Otca i vďačnosť v srdci za všetky Jeho dary.


...............................................................................................................................
PS: Ak si chcete pozrieť aj staršie ročníky Roľníckej nedele v NB, nech sa páči:
2011 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2011/09/rolnicka-nedela.html 
2012 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/10/podakovanie-za-urodu.html
2013 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/10/rolnicka-nedela-2013.html 
2014 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2014/10/rolnicka-nedela-v-novej-bani.html
2015 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2015/09/rolnicka-nedela-2015.html
2016 http://letitia-tiba.blogspot.sk/2016/09/rolnicka-nedela-v-novej-bani-2016.html 
2017http://letitia-tiba.blogspot.sk/2017/10/rolnicka-nedela-100-rokov-fatimy.html

utorok, 26. septembra 2017

Vďačná chvíľka: Boh medzi hrncami

Radostný deň vám želám, priatelia!

Je utorok a teda najvyšší čas prispieť svojou "vďačnou chvíľkou". Cez leto som si už myslela, že ostanem pri pláne písať vždy v pondelok (alebo dokonca v nedeľu) o uplynulom týždni. Ale zdá sa, že mi to nijako nevychádza a môžem byť rada, ak stihnem utorok. Tak sa teda vrátim k tradícii Vďačných utorkov (ktoré som takisto často v utorok nestíhala).  No... dosť bolo rečí, poďme si ukázať, za aké dary som bola vďačná v minulom týždni.


Stále som vďačná za moje pravidelné "večerné chvíľky". Stíšiť sa, ideálne odísť do ticha a zažať sviečku, naladiť sa na stretnutie s Najvyyšším. Uznať Jeho veľkosť, slávu, moc... a poďakovať za všetky veci, ktorými ma dnes obdaroval. Pospomínať si na konkrétne dary a darčeky, prípadne spomenúť aj také, ktoré dostávam už dlhodobo, no pri nejakej príležitosti mi práve dnes prišli na myseľ. A spýtať sa svojho svedomia, čo mi dnes vyčíta. Prosiť o odpustenie a nápravu.

Trochu o ten čas bojujem. Nie vždy sa mi podarí nájsť si čas a priestor, venovať modlitbe patričnú pozornosť. Niekedy deň utečie prirýchlo a ja už som priveľmi unavená a viem, že budík zazvoní príliš skoro... Tak aspoň malá chvíľka pri posteli, vziať pero do ruky, alebo aspoň v mysli poďakovať za tých niekoľko vecí, na ktoré si polospiaca ešte spomeniem.

Aj za tieto chvíľky som vďačná. Pretože viem, ako veľmi pomáhajú mojej niekedy unavenej duši vnímať, že je milovaná a s dôverou sa uložiť do náručia nežného Ocka. A "zajtra" zase s odhodlaním (až takmer nadšením) vstať do nového dňa.

19. septembra 2017

20. septembra 2017

Som vďačná za knihu Ann Voskampovej Cestou zlomenosti. Za myšlienky, ktoré mi z knihy skáču priamo do srdca .. a ktoré často končia v mojim modlitebnom denníku / denníku vďačnosti. (Budem sa o ne postupne deliť aj s vami.)

Napríklad o tom, že keď sa cítime zlomení (alebo možno rozlámaní na drobné kúsky), keď sa nám vidí, že náš život je nanič a my sami sa ani trochu necítime byť hodní Božej lásky a dôvery... Práve vtedy môžeme prežívať Božiu lásku, ktorou chce obviazať naše rany. Že "keď je srdce zlomené, či sa nedostane láska ľahšie dnu?" Že Ježiť prišiel práve preto na svet, aby nechal svoje srdce doslova prebodnúť - aby sme sa my všetci mohli sýtiť jeho láskou a čerpať ŽIVOT.

A napokon - My sami sa môžeme stať DARom pre druhých. Jeho darom. Dávať A Radovať sa. Dávať s radsoťou. Dávať A dostať Radosť.

Pretože "Dávať je blaženejšie ako dostávať" (Sk 20, 35). Sama to cítim už dlho. Chcem byť darom. Túžim priniesť dar. Tak veľmi by som chcela každý deň prinášať bratom sa sestrám (známym i neznámym) to svetlo, radosť, úsmev, aspoň kúsok šťastia, Život, ktorý môže cezo mňa prúdiť ak som v spojení s Prameňom. A som vďačná za každú možnosť, kedy môžem byť ja darom pre druhého človeka / druhých ľudí.

20. - 22. septembra 2017

Napríklad tento týždeň som veľa času prežívala v kuchyni domova seniorov. Vždy po obede (počas obeda) treba spracovať obrovské kopy riadu. Vyhodiť zbytky, opláchnuť, vložiť do umývačky... a potom zase vyložiť, utrieť, odložiť. Naložiť nový riad, čo sa nezmestí umyť ručne... a tak ďalej stále dokola. V prvý deň ma prekvapilo, keď som si po zdvihnutí, opláchnutí a odložení už neviemkoľkého taniera uvedomila, že ma bolí ľavá ruka. Nuž, záťaž (pohyb) na ktorú nebola zvyknutá.

Ale zároveň som vždy mala radosť v srdci. Práca, ktorá má zmysel. Pomoc. Ochota. Láska. Služba. Lámať sa a dávať. Bola som práve tam, kde som mala byť a smela som byť nápomocná. Bolo to ako tanec. Tanec medzi hrncami. V rytme a s radosťou.

Pondelok 18. 9. 2017

V pondelok sme sa po práci vybrali na cintorín. Odkladám tú návštevu už nehorázne dlho. Z rôznych (objektívnych i subjektívnych dôvodov). Ale konečne sme tam boli. Priniesli sme babičke trochu krásy. S vďakou som spomínala, čo všetko som od nej dostala, čo ma naučila, aké svedectvo života (a práce, a tvorivosti, a modlitby...) mi zanechala. Chvíľka modlitby... a veľa gaštanov, ktoré musíme každý rok vyzbierať priamo z hrobu a okolia. Tentoraz som ich nenechala uschnúť (ani zhniť) a ešte v ten večer som sa pustila do tvorenia. (Výsledok ste mohli vidieť napr. TU.)

Som vďačná za spomienky, za moju babičku, za tichú chvíľku pri hrobe, za kúsok krásy, za spoločenstvo rodiny (živých i spolu s tými, čo nás už predišli do večnosti). Som vďačná za tvorivú chvíľku doma pri stole. Za radosť z tvorenia. Za odpočinok pri tvorivej činnosti. Za krásu, ktorá takto môže vzniknúť. Za jesennú krásu na balkóne. Za odkvitajúce, ale stále krásne kvety. Za čas, za kolobeh času, stálu zmenu, za plody leta i jesene. Za vlhké počasie, ktoré prinieslo úľavu alergikom. ...






Som vďačná aj za tieto naše stretnutia, ktoré ma vždy donútia zamyslieť sa nad uplynulým týždňom, vzdať vďaky, pripomenúť si, čo som prežívala a čo som sa naučila. Aby som nezabudla. Aby sa moje srdce plnilo vďačnosťou a aby som sa vždy znovu vracala na tú Cestu, ktorú som si vybrala. Aby som sa stále usilovnejšie dostávala bližšie a bližšie k Cieľu.

A ďakujem aj vám a za vás, milí moji čitatelia. A prosím - nech je aj vaše srdce stále viac naplnené radosťou, vďačnosťou a vedomím, že na vás Niekomu záleží. A že aj vy môžete byť DARom pre iných.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...