pondelok, 14. augusta 2017

Vďačné leto: 7. týždeň

Je pondelok, čas na zdieľanie darov, ktoré som dostala v celom uplynulom týždni. Priznám sa vám, že niektoré (viaceré) obrázky som kreslila dodatočne a asi je na nich vidno, že som im nevenovala toľkú pozornosť. Ale aj tak vnímam, že to má zmysel. Pri kreslení som našla niektoré súvislosti, ktoré som si dovtedy neuvedomovala, alebo som hlbšie prežila myšlienku, ktorú som sa pokúšala zachytiť. Aj vďaka nakreslenému obrázku sa niektoré myšlienky usídlili v duši dosť hlboko, aby mohli pôsobiť a prinášať mi radosť, pokoj a pomáhali dobre sa rozhodnúť.

Tentoraz nechám niektoré obrázky bez komentára. Len s písmenkami, ktoré som písala priamo do obrázkov.

Pondelok 7. august

Utorok 8. autust:

V utorok som si pomohla zadaním inšpirovaným Ann Voskampovou: Hrubé, hranaté, hravé dary.

Ak sa povie "hrubé", napadne mi okuliare, alebo hrubá kniha. Som vďačná za oboje. Za to, že môžeme vidieť ostro, aj keď sa oko odmieta prispôsobiť a potrebuje nejakú tú korekčnú pomôcku. Som vďačná za mnohé knihy, ktoré môžem čítať, pre zábavu, poučenie i (predovšetkým) duchovné obohatenie. Som vďačná za lásku k čítaniu aj u syna. A predovšetkým za najhrubšiu z tých čo poznám a najvzácnejšiu knihu - Sväté Písmo.

Hranaté mi pripadajú niektoré domy, predovšetkým paneláky v sídliskách našej doby. Som vďačná, že som vyrastala v centre mesta obklopená secesnými budovami a mnohou oblou krásou architektúry i mestskej zelene. A v tom istom krásnom prostredí môže vyrastať aj môj syn.

Som vďačná aj za radosť z hry, za schopnosť zabávať sa, za to, že vieme odľahčiť situáciu trebárs aj s pomocou plyšovej ovce, "ktorá dokáže" trefne pomenovať veci, ktoré by sa priamo len ťažko hovorili. Som vďačná za spoločenské hry, ktoré stmeľujú našu rodinu. Za slovné hry, ktorými sa nielen zabávame a pestujeme vzájomné vzťahy, ale sa aj niečo naučíme...

Streda 9. august

Tentoraz bez komentára. Myšlienka, ktorá mi priniesla (a stále prináša) radosť, pokoj, lepšie rozhodnutia...

Štvrtok 10. august


Až pri upravovaní fotografií z výletu ešte spred minulého týždňa som zistila, že relikvie na oltári v kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej patria sv. Hyacinte a Františkovi. Najprv som bola smutná, že sa mi nepodarilo zistiť, čie sú. A neskôr ma prekvapilo, ako ostro sa mi to podarilo odfotiť (naživo som ten nápis nevedela prečítať).

Piatok 11. august


Napriek očakávaniu sa mi podarilo šikovne zbaliť na dovolenku, takže som mohla večer ešte zájsť na svätú spoveď do františkánskeho kostola. Už som sa bála, že to pred odchodom nestihnem a to by ma veľmi mrzelo. No popredu som nečakala, že mi táto sviatosť prinesie až takú veľkú radosť, pokoj, slobodu, až nadšenie.

Mala som radosť zo samotnej sviatosti. Z príjemného spovedníka. Z milých slov, ktoré som dostala cez neho. Zo žalmu 23, ktorý som dostala za pokánie, je to môj obľúbený žalm už od mladosti. Zo sviatku sv. Kláry, ktorú františkáni oslávili obzvlášť slávnostne. Zo spojenia so sviatostným Kristom (sv. prijímanie).

A cestou domov z kostola ma potešil dážď (áno, potešil).  Jednou z "výziev" ktoré som si dala na prázdniny bolo aj "poriadne zmoknúť a užiť si to". Tak som si to užívala celou cestou domov. Vedela som, že doma sa poľahky usuším a zohrejem.

Vnímala som to, ako dážď milostí. Spievala som si spomínaný žalm 23 - "Pán je môj pastier... vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje... Kalich mi napĺňaš až po okraj, olej mi leješ na hlavu..." A vnímala som, že aj takto obrazne mi chce Pán dať najavo, že je to všetko pravda. Že sa o mňa stará s nežnosťou a láskou. Napĺňa mi "kalich" mnohými dobrotami, čokoľvek si vymyslím, On chce, aby som to dostala ako dôkaz Jeho lásky. Chceš dážď? Dostaneš dážď. Budem ti ho liať na hlavu, koľko len chceš. (Pravda, keby pršal olej, to by mi nebolo príjemné, tak aspoň osviežujúca voda.)

A aby toho nebolo málo, podarilo sa mi po ceste splniť ešte jednu osobnú prázdninovú "výzvu" - odfotiť sa so známou menovkyňou (stačí socha, alebo pamätná tabuľa a pod.). Už od minulých prázdnin som tak trošku frustrovaná, že sa mi nedarí nájsť nielen Letitiu, ale ani Evu (moje krstné meno), s ktorou by som sa mohla odfotiť. Juraja hľadáme celkom ľahko, aj sv. Ondrej sa dá nájsť. Ale Evy (ani Letitie) nikde. A odrazu hľa, takmer som na jednu stúpila - Eva Krížiková už má tiež pamätnú tabuľku priamo pred divadlom P. O. Hviezdoslava. Tak som si ju hneď odfotila, hoci aj v daždi.

12. august


Dary, za ktoré som vďačná v sobotu a v nedeľu sú opísané priamo v obrázku. Šťastná cesta, dobré počasie na cestu (slnko by bolo únavné). Dobrá nálada v aute. Podnetné rozhovory, syn ma učil anglicky... Za horami oddeľujúcimi more bolo už slnko, takže som sa ešte večer trochu namočila v mori, čo ma výborne uvoľnilo po celodennom cestovaní. Som vďačná aj za prechádzku ku kostolu, kde sme zistili, kedy bude sv. omša, a že pred omšou býva každý deň spoločná modlitba ruženca. takže zajtra (v nedeľu 13.8.) sa budem môcť zúčastniť "spoločnej pobožnosti ku cti Panny Márie" a získať pre niektorú dušu plnomocné odpustky (ako som písala minulý miesiac). Alebo aspoň čiastočné, keďže tu nemajú vystavenú sochu Fatimskej Panny Márie, ale "len" Lurdskej.

Nedeľa 13. august



Želám aj vám krásne radostné dni. A hlavne, aby ste vždy a v každej situácii nachádzali radosť a pokoj a dôvod na vďačnosť.


PS: Viac o projekte Vďačné leto nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto-2017 - Ešte vždy sa môžete pripojiť. 

sobota, 12. augusta 2017

13. august + Pobožnosť prvých sobôt

.

Blíži sa 13. august, deň, kedy si pripomíname 100. výročie tretieho zjavenia Senhory vo Fatime (vlastne nie tak celkom, ako uvidíte ďalej). Minule sme si hovorili o možnosti získať odpustky pre duše v očistci počas 13. dňa v mesiaci máj až október 2017. Dnes vám chcem prezradiť nejaké "podrobnosti o zjavení v júli a v auguste 1917 a tiež niečo o pobožnosti prvých sobôt mesiaca, ktoré som si pri príležitosti 100. výročia zjavení začala robiť (a takisto som sa pri príležitosti výročia konečne dozvedela o čo ide)," ako som vám sľúbila pred mesiacom.

A popritom vám ukážem fotografie z krásneho pútnického kostolíka zasväteného Panne Márii Fatimskej na Raticovom vrchu v Hriňovej.

štvrtok, 10. augusta 2017

Tá naša (stredo)slovenská krása

Netreba ísť ďaleko. Stačí vybehnúť na najbližší kopec... a uvidíte kopu krásy. Nádherné výhľady, oblé krivky slovenských hôr, zeleň pastvín, roztrúsené obydlia... a sem tam nejaké zvieratko.

Predminulý týždeň (22. - 30. júl 2017) sme trávili v Novej Bani s občasnými výletmi do okolia. Takto krásne tam je:

Výhľad od vysielača nad Veľkou Lehotou (720 m)

utorok, 8. augusta 2017

Sv. Juraj v Zolnej


Len raz do mesiaca - v prvú nedeľu - býva otvorený tento kostolík, aby sa v ňom slúžila sv. omša. A to bolo práve tento víkend. Preto sme prenocovali na chalúpke a ráno sme sa vydali smer Zvolen, obec Zolná (teraz časť Zvolena). Prežili sme tu veľmi peknú komornú sv. omšu, pokochali sa krásou stredovekého kostolíka i okolia, fotili fresky. Predovšetkým sv. Juraja, nášho patróna. A pookriati na duchu i na tele sme sa pobrali zase späť, prichystať si niečo dobré k nedeľnému obedu.

pondelok, 7. augusta 2017

Vďačné leto: Prelomový týždeň.

Vďaka za každý nový deň. Vďaka za všetko, čo mi prinesie. Vďaka za východ slnka, za možnosť zobudiť sa, za dary ktoré každý deň dostávam, a tiež (možno ešte viac) za tie, ktoré smiem dať. Vďaka za možnosť byť pre niekoho darom.

A teraz už konkrétne k jednotlivým dňom minulého týždňa:

Porciunculla, františkánska slávnosť.

V stredu 2. augusta sme sa zúčastnili krásnej slávnosti sviatku Panny Márie - Kráľovnej anjelov. Ľudovo "Porciunkula" podľa kostolíka v talianskom Assisi, pri ktorom vznikol františkánsky rád. Bratislavskí františkáni, spolu s radovými veriacimi, oslavujú tento sviatok stále intenzívnejšie. Už od pondelka 31. júla boli vo františkánskom kostole nejaké akcie. My sme sa zúčastnili až vyvrcholenia osláv vo sviatočný večer.

Slávnostná svätá omša, model porciunkulového kostolíka v životnej veľkosti (vyrobený zo stužiek nesených motýľmi), slávnostný spev františkánskej scholy, homília brata Felixa, ktorý po 15 rokoch služby v Bratislave odchádza do Beckova.

A potom malé pohostenie (kofola, citrónová voda, koláčiky...), porozprávanie, koncert pod lipou v nádvorí kláštora.

Bol to veľmi príjemný večer. Nasala som plnými dúškami letnú atmosféru, i radosť spoločenstva a hlavne množstvo milostí z neba. Chcela by som aspoň málo z toho ukázať aj vám.






Želám vám radostné (letné) dni. 


štvrtok, 3. augusta 2017

Môj maličký kúsok krásy

.

Môj maličký kúsok raja. Krása, ktorá ma verne čaká a o ktorú sa smiem starať. Kúsok života, kúsok zeme, kúsok ženskosti. Hneď pri bránke nás vítala krásne rozkvitnutá skalka. Rastlinky z rôznych kútov sveta, ktoré som si priniesla zo svojich ciest. Sukulenty z Lurd, z Assisi, z Fatimy ale aj z Chleba, Havranej skaly, či zo Skalky pri Trenčíne... Mnohé práve teraz krásne kvitnú, robili mi počas dovolenky radosť. Niečo z toho sa pokúsim ukázať aj vám.




Tento krásavaec pochádza z chorvátskej Klenovice.

A tento len z vedľajšieho kopca - z Havranej skaly.

Na doplnenie aj čosi väčšie. 


Takto sa tam "babrem v zemi".


Prišli ma navštíviť aj motýle... 

... a včielky. 

Levanduľa bola plná včiel. 

Výsledok opeľovania - prvé jabĺčko! 

Ďakujem vám za návštevu a všetkým želám radostné dni (plné radosti zo života) a pokojné noci.


pondelok, 31. júla 2017

Vďačné leto - Posledný júlový týždeň

Želám vám všetkým radostný letný čas. Pre mňa bol tento týždeň obzvlášť radostný a letný. A hlavne prázdninový. Pretože som si plnými dúškami užívala týždeň voľna v lone slovenskej prírody. A toho sa bude týkať väčšina (ak nie všetky) mojich obrázkov vďačnosti.

Fotografie som ešte nestihla spracovať, tak vám zatiaľ ukážem len obrázky, ktoré som si počas dovolenkovej modlitby vďaky stihla nakresliť. Veru, mala som za čo byť vďačná....


Sobota 22. júl:
Som vďačná za cestu von do prírody. Za možnosť opustiť aspoň na chvíľu zhon veľkomesta a ponoriť sa do zelene, ticha (relatívneho) a mäkkých obrysov stredoslovenských hôr. Už cesta po diaľnici (a tešenie sa na to všetko) bola pre mňa balzamom na dušu.

V nedeľu (23. júl) som nestihla nakresliť obrázok.
Ale vďačná som bola. Za sv. omšu k sviatku sv. Anny pri Baníckej kaplnke... Za nové chute a odvahu, chuť aj príležitosť pripraviť jedlo zase podľa nového receptu. Za čas strávený s drahým vo dvojici na balkóniku. Za spoločnú hru (intenzívne spoločne trávený čas). Za večernú (alebo skôr nočnú - potme) prechádzku... Aj za slobodu (a únavu) zaspať na gauči v "prednej izbe" (zobudila som sa o 2:00 a konečne som sa presunula do postele).

Myšlienka zachytená na papier

Pondelok 24. júl:
Keď som rozmýšľala, ako splniť zadanie výzvy od Florentýny (niečo duté, alebo zavinuté), mala som niekoľko nápadov. No nech som chcela urobiť čokoľvek, stále sa mi do mysle vkrádala myšlienka na papriku s odrezanými koncami - úplne najjednoduchší spôsob, ako dostať na tanier trubičku. Doslova ma prenasledovala. Nakoniec som ju k svojej zavinutej omelete pridala ako zeleninu. Ale keď som vyslovila vetu: "Stále ma prenasleduje tá paprika," predstavila som si ju nejako takto. Musela som si to slovné spojenie nakresliť. :)


A za čo som bola ešte vďačná? Za dážď. Konečne po dlhom čase zapršalo. Moji drahí (otec so synom) boli nakúpiť, ale vrátili sa včas - za dažďa, ale ešte pred búrkou. A ja som si užívala pocit, že im poslúžim  a otvorím bránku, aby nemuseli moknúť oni. Potom sme spolu sedeli na balkóne a pozorovali dážď. Som vďačná za krásu každého počasia. Za vlahu, ktorú dážď priniesol vysmädnutej kranije. Za spoločenstvo rodiny a aj malé možnosti ako si navzájom prejaviť lásku (a službu).


Aj v utorok (25. jún) sme si užívali zahmlený daždivý deň.
"Nedalo" sa pracovať, "nemuseli" sme sa hnať ani na výlet. Užívali sme si seba navzájom, odpočinok, ničnerobenie, spoločenské hry, rozhovory, záhaľku... teplý čaj alebo kávu... čas spolu. Som vďačná aj za čas, kedy sa "nedá robiť nič iné", len byť spolu. A som vďačná za rodinu s ktorou si taký čas vieme užiť.
Som vďačná aj za malý "výlet" do mesta, kde sme "ulovili" pár drobností pre radosť (ikonu, včelí plást, knižku a obrázok sv. Anny ako bonus k nákupu).
A ďakujem za môjho syna, ktorý mi našiel jednoduchú (detskú) knižku v angličtine (vo formáte pdf), ktorú som začala čítať. Je to akurát môj level. A krôčik k splneniu mojej vlastnej výzvy - prečítať si počas prázdnin aspoň jednu knihu v cudzom jazyku. Bude to moja prvá! (ak nepočítam rozčítanú knihu v ruštine, po ktorej som siahla pred rokmi zo zúfalstva a nudy v istom tureckom hoteli) Verím, že mi pomôže naučiť sa anglicky aspoň o trošičku lepšie. Už mám prečítaných 5 kapitol! :)


V Stredu 26. júna bol sviatok sv. Anny.
Našej patrónky. V tento deň sme sa vybrali trošku cestovať. Viac vám o našich cestách napíšem (a ukážem) neskôr. Zatiaľ sa podelím len o radosť z levanduľového venčeka, ktorý som uvila pre sv. Annu a zavesila som jej ho pri soche v Novej Bani.
Som vďačná aj za prácu vonku, napríklad pri strihaní levandule (ešte stále nie sú ostrihané všetky kvietky). A za vôňu, ktorá napĺňa dom, kým sa levanduľa suší.


Štvrtok 27. jún:
Som vďačná za... Za tvorivú chvíľku. Za rodinnú prechádzku lesom na spôsob "kam nás cesta zavedie". Za objavenú novú "kaplnku" na strome. Za nájdené huby a za ľahkosť, s akou som ich nechala v lese. Za statné buky a silu, ktorá z nich priam sálala, za sokoliu rodinku krúžiacu nad nami... Za suveníry z Fatimy (najmä žaluďový ruženec) ktoré som strašne dlho nevedela nájsť.
A ešte za veľa ďalších vecí.


Piatok 28. jún:
V piatok sme sa konečne vybrali hľadať "Šašváryho kaplnku". Je vytesaná v kameni vo vrchoch kdesi nad Novou Baňou. Už dlho o nej viem, dokonca mám súradnice, kde sa nachádza a popis cesty k nej. No až teraz sa nám podarilo zorganizovať výpravu za dobrodružstvom hľadania tohto zaujímavého miesta mimo značených ciest. Šťastne sme našli kaplnku, aj cestu späť. Napriek tomu, že nejaké nepríjemnosti a chvíle strachu nás tiež postretli. Ale všetko dobre dopadlo a my sme sa znovu presvedčili, že sme stále, stále v Božích rukách. Ďakujem!


Sobota 29. júl: 
Sobotný obrázok je len taký narýchlo. Skica, zachytávajúca radosť, s akou som pracovala v záhradke pri slniečku, čo nás znovu hrialo z celej sily. Robili mi radosť kvietky v skalke, aj kvetinový slamený klobúčik na hlave. Včielky usilovne opeľujúce kvetiny, aj motýle, čo sem tam zatrepotali svojimi krídelkami. Vytrhávala som burinu a konečne popridávala menovky k jednotlivým skalničkám, aby som nezabudla ktorú som si odkiaľ priniesla. A plánovala som, kam zasadím ďalšie kúsky, čo som si priniesla z Fatimy, z La Salette a ešte jednu zo Skalky pri Trenčíne. Zatiaľ rastú doma na balkóne, ale pri najbližšej príležitosti ich prinesiem sem do väčšieho priestoru v skalke.


Nedeľa 30. júl: 
No a za nedeľu - deň odchodu späť domov - som si nakreslila našu chalúpku. Ako vyjadrenie vďačnosti za celý tento uplynulý týždeň. Som šťastná, že sme si ho mohli takto pekne všetci spolu užívať. A hoci sa ten krásny čas končí, viem, že ďalšie dni nám prinesú zase ďalšie, i keď možno celkom iné, dary. Dar slúžiť, dar pracovať, dar prekonávať aj nepríjemnosti, ťažkosti a horúčavu... A verím, že aj inakšie, zatiaľ nečakané a netušené darčeky.

Nech aj vaše dni prebiehajú v radosti a čokoľvek prežívate, želám vám aby sa vám vždy darilo nájsť aspoň niečo krásne, za čo môžete ďakovať každý deň.


Trocha drôtovania - miska na umývadlo


Už dlho ma láka vyrobiť niečo takého. Hoci máme na chalúpke umývadlo tak maličké, že tam ani tuhé mydlo nemáme, neodradilo ma to od splnenia tohto sna. A tak, keď sme tu trávili viac času (celý týždeň!), vzala som drôt do ruky a trošku sa pohrala. Miska má nakoniec trochu dlhšie nožičky a silne mi pripomína nejakého chrobáka. ;-) ... ale kefka na umývanie rúk (hlavne nechtov) po práci v zemi má teraz príjemné miesto na odloženie. A už pod ňou neostáva na umývadle tá nevzhľadná blatová kaluž ako obvykle.



Držiak na wc-papier bol jeden z mojich úplne prvých drôtovaných počinov - link



Tuhé mydlo nemáme, tak v "miske" sedí kefka. 

Aspoň už nerobí blatové mláčky pod sebou.

Želám vám radostný deň, užite si radosť z tvorenia, alebo z čohokoľvek chcete.


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...