utorok 30. júna 2015

Naše výlety: Lúčky - Kalameny - Lisková

Cez víkend sme si urobili malý výlet po Slovensku. Kúpele v Lúčkach, vodopád uprostred obce, termálny prameň a kostol v Kalamenoch, jaskyňa a kamenná päsť v Liskovej. A chutný obed v salaši Krajinka. Zopár "malých" cieľov, dlhá cesta, celý deň spolu s rodinou. Som za tie chvíle vďačná. Za tie krásne i za tie trochu ťažšie (únava, hlad, skoré vstávanie, slnko... ale aj trochu mrzutú náladu sme nakoniec prekonali).

Lúčky

Tento vápencový vodopád sa nachádza uprostred obce Lúčky (kúpele). Je to európsky unikát, žiadna iná obec nemá vodopád vo svojom vnútri. Domáci "štamgast" nám vysvetlil, že kedysi, keď ešte neboli v obci také vymoženosti ako kúpeľňa v každom dome, používali ho ako sprchu a vaňu v jednom. Nádrž pred vodopádom slúži ako zásobáreň vody pre hasičov. Ale v lete sa sem chodia kúpať a opaľovať domáci ale hlavne zahraniční turisti (Maďari, Poliaci, Holanďania...). Voda rovnako liečivá ako v kúpeloch a bez vstupného. Vysvetlil nám tiež, že tento vodopád "rastie" dopredu. Postupom času sa na prednej stene usadzujú nové vrstvy vápenca a rias. A keby sme mali plavky, mohli by sme cez vodný závoj prejsť až do jaskyne, ktorá sa ukrýva na pravej strane.

   

pondelok 29. júna 2015

Levanduľový "záhon" na poličku

.
Škoda, že som neposlúchla múdre rady a fotila na priamom slnku
- naživo to na slniečku vyzeralo tak! dobre...

Koniec školského roka. Na niektorých vašich blogoch obdivujem pripravené darčeky pre "pančelky", poväčšine do škôlok... Môj syn ale už nejaký čas nie je vo veku, kedy by bol ochotný priniesť do školy niečo, čo vlastnoručne vyrobila jeho mama. Možno ešte tak obligátnu kvetinu.

Ale keď sa nám pri chalúpke objavila prvá úroda voňavej levanduľky, neodolala som, a aspoň maličkú levanduľovú kytičku z vlastnej záhradky som pre jeho triednu poslala. A na ďalší rok tiež. Páčila sa mi myšlienka, že dávame kvet, a zároveň aj čosi viac. Darček, hoci malý, môže po celý rok svojou vôňou pripomínať vďaku za ochotné srdce, ktoré táto žena dáva svojim študentom.

http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/06/kyticka-pre-ucitelku.html
Levanduľová kytička spred dvoch rokov

Ale toto je pre nás posledný ročník druhého stupňa. A hoci synak ostáva na osemročnom gymnáziu, a teoreticky je možné (všetci si to želáme), že by im triedna učiteľka ostala aj na ďalší rok, predsa si myslím, že tento medzník si zaslúži trošku väčší prejav vďaky za všetku starostlivosť. Za pohodu, ktorú v triede každý deň vytvárala (pomáhala vytvárať). Za pokoj a zároveň poriadok, ktorý medzi žiakmi vďaka nej vládol. Za všetky školy v prírode, lyžiarske zájazdy, školské výlety a inú mimoškolskú činnosť ktoré s takým nadšením vždy organizovala. Za  to, s akou "takmer radosťou" (od tínedžera nemožno čakať viac) do tejto školy a do tejto triedy chodil. Hoci aj predtým sme mali šťastie na dobré a milé učiteľky, zdá sa mi, že najväčšiu pohodu a "bezproblémovosť" zažívame až práve v tejto škole a tejto triede. Vďaka!

A tak už rok (veru, už od minulého júna) špekulujem, plánujem, vymýšľam, aký "väčší" darček by som z našej levandule tentoraz vyrobila. Veľmi dlho sa moje myšlienky točili okolo voňavých vankúšikov plnených levanduľovými kvetmi. Vyšívaných, háčkovaných, či zdobených servítkovou technikou... Až na poslednú chvíľu, keď som videla tú krásnu úrodu levandule, spomenula som si na jeden zážitok spred... 20 rokov.

Úroda levandule

Boli sme s drahým tuším prvýkrát pri mori. Vo Francúzskom Canes. A bolo to prvýkrát čo som videla naživo levanduľu. V jednom kvetinárstve. Zapôsobila na mňa nielen svojou vôňou a exotickosťou (vtedy mi veru ani na um nezišlo, že by som raz mohla pestovať levanduľu vo svojej záhradke). Ale tiež hojnosťou, s akou svoje výtvory prezentovali. Obdĺžniková škatuľka (alebo skôr košík) husto zaplnený levanduľovými kvetmi. Zapôsobilo to na mňa. Okrem iného aj pocitom nedostižnosti a luxusu, ktorý pohľad na tú krásu vzbudzoval.

A dnes mám odrazu dosť prostriedkov, aby som sa pokúsila podobnú krásu vytvoriť. A tak som sa pokúsila.

Vzala som kúsok aranžérskej hmoty a odrezala z nej obdĺžnik. Na mieru som k nemu vyrobila škatuľku z vlnitej lepenky. Kvietky levandule nastrihala na rovnakú dĺžku a podľa šablóny som začala zapichovať husto vedľa seba. Chcelo to nájsť ten správny grif, preto som musela asi po polovičke začať odznova (a vďaka tomu máme ešte jednu podobnú škatuľku doma). Vlastne, technických problémov bolo treba postupne vyriešiť viac. Jednak som nemala niektoré potrebné veci so sebou na chalúpke (napr. chýbajúce lepidlo som nahradila kúskom viazacieho drôtu), jednak som mala len hmlistú predstavu o tom, čo chcem vyrobiť, ale žiaden postup, žiadne "know how". Takže ma čakalo ešte veľa chýb, omylov, opráv, hľadanie riešenia pre otázky, ktoré sa počas práce vynorili. A veľa času strávených prácou, či premýšľaním o nej. Ale nakoniec som spokojná. Dúfam, že aj adresátka bude mať z darčeka radosť.




Aj boky škatuľky treba ozdobiť
(prekvapila ma veľká spotreba levanduľových stoniek).

Boky pripravené na nalepenie.

Hotový výrobok.





 
Prekvapilo ma, že tuším najväčší problém
som mala s balením...

Pridali sme aj voňavú masážnu kocku Ponio
- ručne robená prírodná kozmetika.
 
Vďaka za všetko.
A radostné leto, pani učiteľka!

Ďakujem, že ste dočítali až sem. Všetkým vám želám radostné a pohodové leto. A samé dobré učiteľky pre vaše deti. 
Letitia. 

Už čaká na svoj deň.

sobota 27. júna 2015

Levanduľkové tvorenie


Úroda levandule ani tento rok nesklamala. A tak som si užívala voňavé tvorenie...
Ale najprv ešte troška z celkovej atmosféry z minulého víkendu na chalúpke: 

pondelok 22. júna 2015

Z knihovničky: F. Riversová, Leotina záhrada



Po prázdninách to už bude rok, čo vyšla kniha Francine Riversovej Leotina záhrada.

Hoci som bola doteraz vždy z kníh F. Riversovej nadšená, teraz som akosi otáľala. Neviem čím to, ale zdalo sa mi, že téma knihy sa ma tak veľmi nedotýka. Nezaujala ma a tak som si vyberala na čítanie vždy niečo iné. Možno to bolo aj obrázkom na prebale knihy, na ktorom mi Annie pripadala až presladene dokonalá...

piatok 19. júna 2015

Čo pre mňa znamená, byť kresťanom?

Dnes píšem zase "trochu iný článok". Cítim, že sa s vami chcem podeliť o myšlienky, ktoré sa ma v posledných dňoch veľmi silno dotkli. 

Čo pre mňa znamená, byť kresťanom?

Keď sa nad tou otázkou poctivo zamyslím, musím priznať, že sme si zvykli na veľmi pohodlný spôsob prežívania svojej viery. Verím, že Boh je môj milujúci Otec, ktorý ma neustále zahŕňa svojou láskou. A ja som si tak trochu, ako rozmaznané dieťa, zvykla dostávať samé "cukríky". Pekné a príjemné veci. Keď sa mi niečo nepáči, "rozplačem sa" a očakávam, že ma Ocko zase niečím pekným uteší. Alebo ma aspoň objíme a urobí všetko preto, aby som "prestala plakať"...

Tak nejako. Hoci to považujem za mylnú predstavu Boha, predsa si Ho aj ja často predstavujem ako "čarovného deduška", ktorý splní každé moje prianie. Alebo možno nie každé, ale akosi - očakávam, že sa (pri Ňom) budem mať dobre.

A čo očakáva On? Sú krajiny, kde sú kresťania vystavení iným výzvam. A stávajú sa skutočnými svedkami. Pre svojich krajanov. Pre tých, ktorí ich nenávidia. A určite aj pre nás.

Keď som videla toto video, veľmi sa ma dotklo. Pozrite si ho v kľude (má slovenské titulky). A potom si skúste odpovedať - Čo znamená byť kresťanom? Čo znamená byť kresťanom pre nás? Pre mňa?



streda 17. júna 2015

Mesiac Srdca sŕdc

.

Veľkonočné sviatky sú už ďaleko. Aj sviatok zoslania Ducha Svätého. Mariánsky mesiac máj tiež skončil už pred pár týždňami. Ale my katolíci si vždy nájdeme dôvod na oslavu. Nedávno sme slávili sviatok Ježišovej lásky. Deň, kedy si viac ako inokedy pripomíname ako veľmi - preveľmi - nepredstaviteľne obrovsky  nás Ježiš miluje.

On z lásky k nám opustil blaženosť neba a zdieľal s nami tento nedokonalý svet poznačený hriechom. Zdieľal s nami naše pozemské telo a znášal "pozemských" ľudí (poznačených hriechom).

Z lásky k nám nám zanechal sviatosť Eucharistie. Svoju prítomnosť. Seba samého, neustále prítomného medzi ľuďmi. Na slovo človeka (kňaza) Ježiš premieňa chlieb na svoje Telo a víno mení na svoju Krv. Aby tu mohol byť s nami - stále. Každý deň. Až do skončenia sveta.
 
Z lásky k nám Ježiš zdieľal všetko, čo prežívame na zemi. Ale nielen to, prijal údel hriešnika - a následný trest. Prijal (áno, dobrovoľne prijal) všetku tú bolesť a nakoniec smrť. Ale čo je ešte viac, prijal aj ten najťažší dôsledok každého - aj najmenšieho dobrovoľného hriechu - odlúčenie od Boha. V tých najťažších chvíľach Ježiš nevnímal útechu Božej prítomnosti. Cítil sa ako ten najväčší hriešnik, ktorého ťažia všetky hriechy sveta - úplne oddelený od Božej lásky.

Prijal smrť, a premohol ju. Aby som ja - aby sme my všetci mohli žiť. Aby sme mohli žiť v radosti. A aby naša radosť bola úplná!

A čo chce?  
Len to, aby sme všetci prijali Jeho Lásku. Aby sme ju videli. Aby sme ju vnímali. Aby sme ju spoznávali. Aby sme sa nechali milovať. 

Nedokážeme ju vidieť teraz celú. Len toľko, koľko sa zmestí do nášho obmedzeného srdca.

A preto chcem rozširovať svoje srdce. - Nie. Chcem, aby Ježiš rozširoval moje srdce! - Aby som videla. Stále viac. Väčší a väčší diel Jeho Lásky - ku mne aj ku každému človeku, ktorého stretávam. Aby som bola ako malé dieťa, ktoré sa teší z darčeka od svojho ocka. A ako rastie, stále viac vníma za hmotnými darčekmi otcovu lásku a obetu. Aby som prejavovala Jeho Lásku svojim bratom, ktorých stretávam na ceste. Aby som (už teraz) žila v radosti - ktorú pre mňa Pán pripravil. A aby som Mu pomáhala v Jeho plánoch - priviesť k radosti - pozemskej i tej večnej - ľudí, ktorých mi posiela do cesty.

Srdce na chladničke (magnetky z Medžugorje)

Srdce na stene

Na dverách

Celý mesiac jún si pripomíname Ježišovu nekonečnú lásku k nám. Lásku Boha. A tiež Lásku človeka.

Aby sme  nezabúdali, aby sme si to často pripomínali - a hlavne, aby sme Ho často prosili o dar väčšej lásky - rozmiestnili sme po byte malé srdiečka. S modlitbou. Aby nám pripomínali, čo chceme:

"Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdcia podľa srdca Tvojho."

Jedno ♥ je na mieste, kde si odkladám kabelku

Aby som si spomenula, keď budem odchádzať.
A tiež hneď ako prídem.

Ježišu... Ty pretvor moje srdce, aby bolo v jednote s Tvojím.

Aj modlitebný kútik hlása posolstvo Lásky.


Chcem tento mesiac jún prežívať v útrobách Ježišovej Lásky. Chcem, aby sa moje srdce pretváralo, a aby rástlo - podľa vzoru Ježišovho srdca. Chcem sa o to snažiť - myšlienkami, modlitbou, slovami i skutkami. Chcem byť poslušná Božiemu vedeniu. Napríklad aj niektorými maličkými a zatiaľ ľahkými službičkami pre svojich blížnych. Kiež mi Pán dá silu a ukáže cestu aj k tým väčším a náročnejším... Podľa svojej vôle. 

Jeden z maličkých spôsobov, ako sa snažíme žiť Lásku.

 Nech aj vás Ježiš naplní svojou láskou. A zo všetkého najviac vám želám - aby ste sa vždy a za každých okolností cítili byť milovaní / milované. Nie len tak hocikým, ale samotným Kráľom všetkých kráľov. Tou nekonečnou Láskou, z ktorej pramení každá ľudská láska. Aby ste Jeho lásku k vám vnímali stále viac a viac.

To vám zo srdca želá a vyprosuje...


Venčekovanie... a iné obrázky z víkendu.

6. - 7. 6. 2015


 Na vchodových dverách máme už zase nový venček. Bolo na čase uviť nejaký z čerstvých jarno-letných kvietkov. Okolie chalúpky zakvitnuté "len" množstvom divých margarét (asi nie veľmi trvanlivý kvet ak ho predtým nevysuším napr. v soli), zato hriadka sa fialovila záľahou pažítkových hlavičiek. A tak som si znovu nastrihla zásobu kvetov pažítky, pripravila "korpus" z drôtu a pustila som sa do práce. O chvíľu bol venček na svete.

Ale niečo tomu ešte chýbalo. Pre nedostatok kupovaného materiálu som sa rozhodla venček oživiť pár hlávkami margarétok (uvidíme, ako bude venček vyzerať po ich zoschnutí - potom môžem oživiť niečím iným - čo si prinesiem z Bratislavy) a kúskom žltokvitnúceho rozchodníka.

Urobila som si hneď dva venčeky. Ten druhý bude pre babičku Annu k "výročiu". Cestou domov sa zastavíme na cintoríne.


pondelok 15. júna 2015

Prosba o pomoc...


Asi ste si všimli, že tu už dlho nepribudol nijaký článok...

Asi na mňa padla nejaká písacia kríza. Neviem čo sa deje. Námety na články by sa našli (minimálne tri prečítané knihy čakajú, kým k ním napíšem recenziu, či zopár drobností (tipov) v domácnosti s ktorými by som sa mohla podeliť, alebo niekoľko obrázkov z posledného výletu...). Ale mám pocit, akoby sa mi spred duchovných očí vytrácal zmysel toho, prečo - pre koho a prečo píšem... K akému cieľu sa snažím prísť (priviesť mojich čitateľov)? A darí sa mi? Darí sa mi aspoň trochu?

Nakoniec som sa rozhodla poprosiť vás (Verím, že vás tu ešte zopár je. Je?) - prosím, napíšte mi, prečo sem chodíte. Čo máte radi na mojich písačkách? Čo vám to dáva? Čo tu nachádzate? Čo vás poteší - alebo aj naopak - čo vás vyrušuje, rozladí, nudí... Aký typ článkov tu hľadáte? Prečo má zmysel pokračovať a písať stále ďalšie a ďalšie články... A vlastne - má to zmysel?

Verím, že ma v tom nenecháte samú a nahrnie sa mi od vás veľa reakcií. Či tu v komentároch, alebo na môj osobný email: letitia.tiba(zavináč)gmail.com

Ďakujem vám všetkým - za váš čas a ochotu sa zdieľať so mnou - malou a často neistou ovečkou.


PS: Aby som nebola lakomá, posielam vám ešte zopár kvietkov pre radosť a želám veľa radostných dní - aj keď niekedy boľavých. :)


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...