pondelok 24. marca 2014

Trnavská kalvária

23. 3. 2014
Tretiu pôstnu nedeľu sme si oživili návštevou kalvárie v Trnave.


Trnavská kalvária je postavená na rovine - v parku (zrušenom cintoríne) za bývalým cukrovarom. Od hlavnej cesty (Hospodárska ul.) je oddelená riečkou Trnávkou, cez ktorú vedie tehlový most. Štrnásť kaplniek s reliéfnymi výjavmi umučenia Krista je rozostavených v dvoch radoch oproti sebe. Na konci krížovej cesty stojí na umelom návrší súsošie troch krížov a postáv (asi) Ježišovej matky Márie a učeníka Jána.

Výlet: Marianka - Železná

Aj túto sobotu sme sa rozhodli trošku "turistikovať". Chceli sme si zaspomínať (a mladému ukázať), ako sme kedysi "za mlada" putovali do Marianky zo Záhorskej Bystrice. A tak sme sa odviezli tentoraz autobusom do Záhorskej a vydali sme sa na cestu.

Peši pútnickou cestičkou (po modrej značke) do Marianky...

"Láska matky nie je z tohto sveta"
Hranica medzi Záhorskou Bystricou a Mariankou.

piatok 21. marca 2014

Dvorová architektúra



Často obdivujeme krásne priečelia starých budov. Poznáme svoje mesto, alebo aspoň ulice, po ktorých chodievame častejšie. Ale nádheru, ktorá sa skrýva v dvoroch objavíme často až pri náhodnom "zablúdení" dovnútra. Z nejakého dôvodu prejsť cez bránu... a nechať sa prekvapiť.

Zbohom, Starý most 4. - Štvrtina už chýba

Keď sme sa včera boli pozrieť, ako pokračujú rozoberacie práce na našom starom moste, prekvapila nás pri príchode veľká prázdna plocha. Veru, už odhryzli dosť veľkú časť mosta. Až po druhý pontón.

A aby ste z toho mali niečo aj vy (a nám aby ostala pamiatka), nafotila som zase zopár obrázkov.

Nezvyklo prázdna plocha.

štvrtok 20. marca 2014

Vďačná chvíľka: Vďaka za (nesplnené) túžby.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)


Tento týždeň som sa akosi viac stretávala s témou "chcieť / nechcieť" a či nás vedú k šťastiu naše túžby, alebo skôr ich absencia. Niečo v zmysle: "Pokiaľ máme nesplnené túžby, pokiaľ niečo chceme, vždy budeme nespokojní," ako píše na svojom blogu napr. Avis Passeri. Vŕtala mi tá myšlienka trochu v hlave - a spomínala som si na veci, ktoré mne prinášali pocit spokojnosti alebo nespokojnosti (úmyselne nepíšem šťastia - to vnímam ešte trochu inak).

Veľmi pekný príklad na toto "chcenie / nechcenie" sa mi prihodil minulý víkend. Ale ešte pred tým vám porozprávam iný - trošku starší príbeh. Minulý rok som sa vybrala na púť do Medžugoria. Ešte nikdy som tam nebola a nevedela som čo mám čakať. Takže som ani nemala nejaké konkrétne očakávania. Vravela som si, že je to tak dobre: žiadne očakávania = nebudem sklamaná.

Ale ono to tak celkom nezafungovalo.

Šla som tam s tým, že budem len príjemne prekvapená všetkým, čo dostanem / uvidím / zažijem. Ale videla som okolo seba ľudí, ktorí presne vedeli, čo chcú vidieť / zažiť / dostať - a boli šťastní a vďační, keď sa im to splnilo. A všetko ďalšie vnímali ako dar navyše. Ja som tento pocit uspokojenia neprežila - jednoducho preto, že som nečakala nič - alebo som čakala NIEČO? Ale čo? Veľké prekvapenie? Neviem. Rozhodne som si svojich očakávaní nebola vedomá.

Teda netvrdím, že som bola priam sklamaná, určite som šťastná a veľmi vďačná že som tam bola aj za všetko, čo som tam zažila a naučila sa. Ale pochopila som aj to, že cieľom nie je vyhnúť sa sklamaniu. Ten, kto sa bojí sklamania a preto radšej nič neočakáva, ostáva o veľa ochudobnený. A to aj v prípade, že by sa tie očakávania nesplnili. 

Asi sa veľmi ľahko môže stať, že s predstavou vzdania sa svojich túžob, sa v skutočnosti vzdáme len zodpovednosti. A očakávame, že niekto iný (či už človek, alebo osud, či Prozreteľnosť) rozhodne za nás - a obdaruje nás... a my budeme len kriticky čakať, či dostaneme "dosť".


Teraz by som sa s vami chcela podeliť o iný príklad.

Znovu som sa niekam chystala. Cítim, že potrebujem niekoľko dní duchovných cvičení - venovať sa sebe, Bohu, v tichu, rozjímaní, duchovných rozhovoroch, modlitbe... a v spoločenstve iných ľudí zmýšľajúcich podobne. Aj som si našla na internete jedny cvičenia, ktoré by mi vyhovovali. Prihlásila som sa, mali ešte voľné miesto, stačilo len zaplatiť a môžem sa začať baliť.

Ale odrazu som zaváhala. Naozaj to bude stáť za to? Veď je to už o týždeň. Určite to chcem? Nebudem sklamaná? Chce sa mi tam vôbec ísť? Nemala by som radšej stráviť víkend s rodinou? ... a tak ďalej, samé pochybnosti, neistota, pocit, že vlastne neviem, čo chcem.

Nakoniec som ten termín zrušila. S ťažkým srdcom, ale predsa. (Dokonca sa mi najprv neodoslal e-mail, takže definitívne som si tú "haluz" odrezala ešte o pár dní neskôr ako som chcela. A hneď vzápätí - na druhý deň - som sa dozvedela, že iný plán, ktorým som na ten čas počítala padol.

Juj, aká som bola nešťastná. Až ma zarážalo s akou energiou som oplakala ten zrušený plán. Zrazu som veľmi silno pocítila, že som na tom stretnutí naozaj chcela byť. Pocítila som priam hmatateľne, ako po tom túžim. A už som vôbec nemala pocit, že by som z tej akcie mohla byť sklamaná. Bolo mi to tak ľúto, akoby som prišla o niečo veľmi dôležité. Vlastne som prišla hneď o dve veci, na ktorých mi záležalo...

Ale ešte viac som dostala. Dostala som tú túžbu, ktorá nás pohýňa, ktorá nás napĺňa  životnou energiou. Túžba je dôležitá. Aspoň pre mňa určite!

Nebudem vás napínať, dopadlo to nad očakávania. Víkend sme naplánovali inak - a bol naozaj super! Tak krásne strávený spoločný čas sme už dávno nemali.

A na duchovné cvičenia (s tým istým programom) pôjdem trocha neskôr - v máji. Už sa teším.

Vlastne som veľmi vďačná nielen za tie zmätky, ale aj za samotný pocit smútku (až takmer nešťastia), ktorý som v tej chvíli prežívala. Pretože práve vďaka nemu som dokázala naplánovať a uskutočniť tak krásny víkend. A práve vďaka nemu sa viem tak veľmi tešiť na májové stretnutie. Pochopila som, ako veľmi po ňom túžim.

Som vďačná za to nedorozumenie.
Som vďačná za to sklamanie.
Som vďačná za tú radosť, ktorú mi nakoniec prinieslo a ešte prinesie.

A ešte som sa niečo naučila.
Vždy môžem byť vďačná. Aj keď to bolí, keď som sklamaná. Aj vtedy, keď mi je do plaču.

Vďaka!

Som vďačná za kvietky, ktoré už začnú kvitnúť.

Primulka z minulého roka.

Kvet púpavy.

Z mojich darov: 

#1828. Som vďačná za čítanie Svätého Písma podľa ročného plánu. Vlani som nestihla začiatok a tak som dlho nevydržala "doháňať", teraz sa mi zatiaľ darí a prináša mi to, okrem duchovnej posily, veľkú a takú pokojnú trvalú radosť. Vďaka za to.
#1829. Som vďačná za šál, ktorý som konečne doštrikovala drahému. Síce je už asi definitívne po zime, ale bude k roku. A vlastne ho už teraz poctivo nosí keď sa ešte na chvíľku ochladilo.
#1830. Som vďačná za knihy, ktoré sme (spoločne) na chalupe čítali. Bola pri tom taká pekná rodinná pohoda. A veľa sme sa navzájom rozprávali, zdieľali prečítané, alebo aj vlastné myšlienky...
#1832. Spoločné hádzanie šípok na cieľ.
#1833. Som vďačná aj za krízy, ktorými ma učí(š) rozhodovať sa, stáť si za svojimi rozhodnutiami a vzdávať sa toho, čoho som sa rozhodla vzdať. 
#1836. Vďaka za radosť a zanietenie chlapcov pri spoločnej práci.
#1840. Vďaka za vrabca, čo mi spieva na balkóne. Ani som netušila, že aj "obyčajné" vrabce vedia vylúdiť také árie. :)
#1842. Som vďačná za krásny výlet spojený s modlitbou krížovej cesty na kalvárii v Smoleniciach. Najprv som plánovala, potom som sa tešila, ale včera už som sa bála, či vôbec budeme môcť ísť... (mladý podozrivo kašľal). Ale zverila som ten výlet do Božích rúk... a potom hneď po jeho začiatku do rúk Jeho (a našej) nebeskej Matky v tamojšom kostole. A výlet sa vydaril priam úžasne! Vo všetkých ohľadoch. Vďaka! 
#1843. Som vďačná, že som smela precítiť, ako veľmi túžim po duchovných cvičeniach. A že si ich môžem dopriať, aj keď trochu neskôr.
#1844. Som vďačná za krásne počasie počas víkendu. A za návštevu kalvárie v Dolných Orešanoch.
#1845. Znovu som vďačná za vrabce, čo mi ráno veselo poskakujú na balkóne... Ako sa mi dnes ťažko vstávalo, tak ma rozveselili a vyčarili úsmev na tvári. Vďaka.
#1846. Som vďačná aj za okrúhle cibuľky,ktoré som tento týždeň sadila - doma v hrantíku aj na chalúpke do hriadky. 
#1847. Som vďačná za dni bez internetu. Vďaka za ticho, bez množstva (často zbytočných) informácií. Priestor pre vlastné myšlienky a tichý Boží hlas.


Želám aj vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

streda 12. marca 2014

Jarné iskrenie

Niekedy mi pripadá tak ťažké vybrať len niekoľko fotografií do blogu. Videli ste to napr. v poslednom článku, kde som vás (kto si článok rozklikol) možno až zahltila fotografiami... Nuž, ale ako vybrať rozumné množstvo z 300 prekrásnych záberov, čo sme striedavo nafotili?

Ale tieto žlté krásky som fotila už v predchádzajúci deň. V sobotu v Dolných Orešanoch. Okrem krásnych výjavov krížovej cesty ma tam upútali aj tieto veselé žlté krásky...

... a "električky" (Cifruša bezkrídla).
Na blízkom strome ich boli hádam stovky nakope.

Iskerníky hlásia doďaleka, že už sa príroda prebúdza.

Aj včielka už pracovala.

Usilovne zbierala peľ i nektár.

Nevedela som sa na ňu vynadívať.

A tešila som sa spolu s ňou, že už prichádzajú teplé dni.


Detail.

Ešte raz vo väčšom rozlíšení.

Želám vám radostné a slnečné (hlavne v duši) dni.
Letitia.

Prechádzka smolenickým krasom

Ako som už písala, náš nedeľný výlet sme začali na kalvárii pod smolenickým zámkom. Potom nás čakala "výdatná" prechádzka horami, dolinami, lesom i krasom.

Tadiaľto sme chodili. Zo Smoleníc po zelenej k jaskyni Driny,
potom po žltej a modrej popri náučnom chodníku späť do Smoleníc.

sobota 8. marca 2014

Znovu navštevujeme kalvárie: Dolné Orešany


 
Podobne ako vlani a predvlani, aj teraz sme sa rozhodli počas pôstneho obdobia navštevovať slovenské kalvárie a okrem spoznávania kultúrnych a historických pamiatok si aj modlitbou krížovej cesty v teréne pripomenúť dejiny našej spásy.

pondelok 3. marca 2014

Som Kristov list

Už je to tuším mesiac, čo sme boli na stretnutí s komunitou Emanuel On je živý. No až teraz sadám k počítaču, aby som sa aj s vami podelila o niektoré myšlienky, ktoré som tu načerpala.

Fotografia zdroj: komunita Emanuel

Hneď na úvod nám padlo do oka motto tohoročného stretnutia:

Ste Kristov list (Kor 3, 3)
napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...