štvrtok 26. septembra 2013

Z knihovničky: Dobrodružstvo za každú cenu.

.

 Nedávno som našla v domácej knižnici útlu knižočku Chvála väzenia, alebo Dobrodružstvo za každú cenu od Merlina Carothersa. Už som si nepamätala o čom to je, a tak som sa hneď pustila do čítania. Kniha má vyslovene vreckový formát, takže celkom prirodzene putovala do kabelky, a kým som čakala na syna po tréningu, mala som čo čítať.

Spočiatku to bol príbeh ako mnohé iné. Búrlivá mladosť, túžba po dobrodružstve, náhle obrátenie a dobrodružstvá prežívané tentoraz v Božej réžii - ako vojenský duchovný. Je až prekvapujúce, ako Boh dokáže plniť naše túžby aj keď úplne iným spôsobom, než sme si pôvodne predstavovali. Napríklad dobrodružstvo, po ktorom Merlin odmlada túžil dostávalo grády, aké by nikdy nemohol zažiť, kým by sa nenechal viesť všemohúcim.

Len ešte jedno mu chýbalo, chcel prežívať moc, aká nám bola sľúbená v evanjeliách. "Hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im." "Uzdravovali všetky neduhy a zlí duchovia pred nimi utekali..." Ako to, že necítil božiu moc v svojich slovách a skutkoch? Prečo Boh cez neho nikoho neuzdravil? A tak hľadal. Hľadal rôznymi cestami, takmer, v naivnej viere že možno to je správna cesta, začal s okultizmom. Ale Boh ho uchránil a ukázal mu kadiaľ ísť. Hoci metodistický pastor spočiatku hľadel na charizmatické hnutie s nedôverou, zažil tu niečo, čo ho presvedčilo.

Nechcem opísať celý obsah, preto preskočím už len k posledným kapitolám. Tie ma zaujali najviac.

7. Radujte sa! 8. Chváľte ho! Obe kapitoly hovoria o poznaní, že Boh chce, aby sme sa STÁLE radovali a ZA VŠETKO ho chválili. Naozaj v každých okolnostiach. Keď sa žena umárala, že jej milovaný muž, jediný človek, ktorého na tomto svete mala, bol povolaný do krutej vojny vo Vietname. Keď sa jeden z vojakov trápil nad tým, ako jeho milovaná manželka zatvrdlivo odmieta všetko, čo súvisí s Bohom. Keď sa utrápená žena alkoholika rozhodla pre rozvod... A týmto nešťastným ľuďom mal radiť, aby za svoj osud ďakovali Bohu. Naozaj chcel od neho Duch svätý toto? Ak chcete vedieť, ako to dopadlo, prečítajte si knihu.

Neviem, či sa ešte dnes dá zohnať, ale minimálne jeden výtlačok mám doma. Už prečítaný. A som ochotná ho niekomu z vás poslať. Stačí, ak napíšete do komentárov.

 

V Lukášovi 6, 23 nám Ježiš hovorí, že máme jasať, priam poskakovať radosťou. "Keď ste hladní..., keď vás budú ľudia nenávidieť..., keď vás ľudia budú ponižovať..., keď vaše meno budú zavrhovať... radujte sa v ten deň a poskakujte od radosti." (M. Carothers, Dobrodružstvo za každú cenu, s. 61)


Želám vám radostný deň!
Letitia.

utorok 24. septembra 2013

Letná h(o)ra vďačnosti - ukončenie

Všetkým vám želám radosť a pokoj.

Leto sa nám definitívne skončilo, aj to kalendárne, a tak je najvyšší čas ukončiť aj našu Letnú h(o)ru vďačnosti. Ďakujem každému z vás, ktorí ste sa zapojili a poslali mi niečo o vašej tej vďačnosti. Či už to bol ucelený blog - článok alebo vymenované dary, ktoré ste každý deň nachádzali. A teraz je čas vyžrebovať spomedzi vás výhercu, ktorému pošlem dar pre zmenu ja.

Pripomeňme si pravidlá hry:
"Do žrebovania postúpi každý, kto uvedie aspoň 10 darov (text alebo/a fotografie), alebo napíše príspevok, ktorý bude mať aspoň 200 slov. Ďalší príspevok, alebo ďalšia zbierka viac ako 10 darov znamená ďalšie miesto v osudí."


A tu je zoznam všetkých príspevkov, ktoré budú zaradené do žrebovania:

Mária-Irma: (MK)
1. - 4 (slabosti) + 6 (žlté) = 10
2. - viac ako 10 (na M)
3. - 10 (kučeravé)
4. - 3 (kamenné) + 4 (visiace) + 3 (naučené)
5. - 3 (pečené) + 8 (obtiažne)
6. - 3 (narodeniny) + 5 (počuté) + 3 (príbehy)
7. - 3 (hudobne) + 3 (biele) + 3 (tieň, svetlo, tma) + 3 (22.9.)
8. - 3 (vo vode) + 4 (v Jeho slove) + 5 (v lete)
9. - Vďačnosť vyjadrená krásnou básňou + 6 (na H) + 3 (ťažké/hard)
10. - 7 (kov, zelené) + 3 (červené...)
11. - 3 (v cirkvi) + 4 (rovný, krivý...) + 1 (Písmo) + 3 (staré)
12. - 3 (pohyblivé) + 1 (priateľstvo) + 3 (nové dary) + 4 (dlho očakávané)
13. - Blog - Ďakujem za oázu
14. - Blog - Ďakujem za vás
15. - Blog - Meditácia k žalmu 77
16. - 3 (miniatúrne) + 3 (zázraky) + 1 (1, 2, 3) + 3 (letné)
17. - 3 (odstrihnuté) + 4 (žlté) + 3 (teplé, studené...)
18. - Blog - Byť učiteľom a žiakom
19. - Blog - Duchovný otec
20. - 4 (jesenné) + 3 (rastúce) + 3 (dané)
21. - 3 (maskované) + 3 (zarámované) + 6 (pohyblivé)
22. - 3 (ťažké) + 4 (v Jeho Slove) + 3 (voňavé)
23. - 3 (maľované) + 3 (párne) + 3 (zdieľané) + 3 (škaredé)
24. - 3 (18.9) + 2 (dary v konverzácii) + 3 (v spáse) + 2 (v informácii)
25. - Blog - Ďakujem za našich otcov biskupov

Amelie:
26. - článok: http://auticekjenicek.blogspot.cz: Chvilka vděčnosti
27. - 10 (komentár k tomuto článku)

Mária Kunzl: (MK)
28. - Blog - Ďakujem za dary obyčajné neobyčajné
29. - Blog - Ďakujem, keď mi je ťažko
30. - 18 (na M)
31. - Blog - Ďakovať za všetko
32. - 3 (dary konca) + 5 (zelené) + 4 (kov)
33. - 8 (rodina) + 3 škaredo-krásne
34. - 4 (červené,..) + 4 (žlté) + 3 (pohyblivé)
35. - Blog - Ďakujem za leto
36. - (hard eucharisteo) + 1 (škaredo-krásna) + 3 skryté
37. - Blog - Ďakujem za Slovo

Mariana: (FB)
38. - 1 + 1 (rybíz) + 2 (z kovu) + 1 (koťátko) + 1 (červené) + 1 (počuté) + 1 (zelený) + 1 (pečený) + 4 (ticho...)+ 1 (práca)

Marcela Bagínová:
39. - Blog - Darovacie domino

Mira Bakerová: (MK)
40. - 3 (kovové) + 3 (napoly skryté) + 3 (kruhové, zakrivené, guľaté) + 4 (červené...) + 2 (achilovky)

Otilia: (MK)
41. - 3 (letné) + 1? (návšteva) + 3 (znížené) + 5 (žlté)
42. - 6 (jesenné) + 8 (studené, teplé, slniečkové)
43. - Blog - Tisíc darov, recenzia po roku
44. - 4 (ťažké) + 1 (11. september) + 3 (pohyblivé) + 2 (18.9) + 3 (rozhovor, spása)


Uvediem ešte ďalších, ktorí sa s nami podelili o svoje dary, aj keď nedosiahli potrebný limit na zaradenie do žrebovania:

Martin, Anna Lojekovci: (MK)
- "Som vďačný za kávičku od mojej manželky :)"
- "Som vďačná Pánovi za môjho manžela a synčeka :)"

Majka Sluková:
- 1 (fotografia link)

Pherenis: (FB)
- 4 naučené dary: "vaření...háčkování...psaní...pc...."

Mariana: (na mojom blogu)
- "díky, teď jsem vděčná za Tvá milá slova ♥."

Zuzka Komendová: (MK)
- "Som vďačná, že to so mnou Boh nikdy nevzdá"
- "Chcela by som poďakovať za dar, ktorý je relatívne ďaleký a predsa blízky - dnes môj profesor súhlasil, že mi bude školiteľom na bakalársku prácu budúci rok"

*** *** ***

A teraz už určite netrpezlivo čakáte na výsledky žrebovania. Rozhodla som sa odmeniť troch z vás, ktorí splnili podmienky.

Ako prvého som žrebovala nového majiteľa knihy Tisíc darov, ktorú nám venovalo vydavateľstvo Kumrán


17. - 3 (odstrihnuté) + 4 (žlté) + 3 (teplé, studené...) - Mária-Irma
Odstrihnuté dary:
1) čo môže byť krajšie ako krásne odrezané kvetinky? Prekvapilo ma, že aj takej starej babke učiteľke na dôchodku ich dve decká priniesli. Poznáte minichryzantémky? To nie sú pohrebné kvietky....a vydržie aj tri-štyri týždne pri správnej opatere. 2) ďakujem za pani pedikérku, pretože pri doznievajúcej chorobe si to nemôžem urobiť sama.... 3) a keďže vedľa je kaderníctvo, bola som si dať aj ostrihať hrivu- teraz je zo mňa celkom pekný koník :)
Žlté dary:
slnečnice- moje najobľúbenejšie kvety, žlté šaty na stužkovej, Slnko (zobrazované je žlté), liečivá bylina Arnica montana (na Slovensku nerastie, nosila som si z rakúskych Álp a vyrábala tinktúru), peľ väčšiny kvetov, púpavy.....
Teplé, studené, zaliate slnkom:
1) studené sú už pod Tatrami rána. Kvetinky polievam okolo 7.00 ráno teplou vodou, ešte stále veľa púčikov na muškátoch, a kvitnú, hoci nie tak bujne ako v lete- vtedy som musela polievať za horúčav aj 3x. 2) teplé- kávička, polievočka, hrianka s cesnačikom, praženička.....a vo veľkokapacitnej termoske čaj pre hostí a deti. 3) slnkom presiaknuté- svoju sezónu majú jabĺčka , slivky, huby-šampióny na lúkach no a včera spomínané slnečnice, ktoré mám tak rada. Ešte stále poletujú milovníčky slniečka- včielky. Gaštany na figúrky ešte nie sú celkom zrelé. Také prosté a krásne,až mi niekedy vytrysknú slzy, že raz to nebude....veď len také kvieťatko- sedmikráska- kvitne ich ešte kopa- je taký Boží zázrak.
Myslím, že Mária-Irma si za svoju aktívnu účasť určite cenu zaslúži. Gratulujem, Irmuška. (Ak by si chcela radšej háčkovaný obrázok, než knihu, daj vedieť, knihu by som poslala niekomu z ďalších vyžrebovaných.)


Aby sme získali troch rôznych výhercov, ďalšie žrebovanie - o háčkované obrázky v drôtenom rámiku bolo bez "losov" 1-25, ktoré patrili Márii-Irme.

A druhým výhercom je...


43. - Blog - Tisíc darov, recenzia po roku - Otilia

Gratulujem, Otili, a ďakujem za nadšenie, ktoré priam sála z tvojich písmeniek. Prosím, napíš mi tvoju adresu a ktorý obrázok z týchto dvoch [č. 1], [č. 2] si vyberáš. 


27. - 10 (komentár k tomuto článku) - Amelie
Posledních 10 let žiju s Bohem a s vděčností v srdci. Denně děkuji za to, že mám děti, že mám kde bydlet, Jenda se odhodlal před dům, občas jezdí na odrážedle nebo se mnou jde vyvenčit Betku, jsem vděčná za to, že Eliška zvládla tábor od církve, že v klidu bere poctivě léky, jsem vděčná za tvůj blog, za tvá slova, za to, že máme co jíst...denně je tolik darů, za které máme možnost děkovat...
Amelie, gratulujem a teším sa, že môžem poslať cenu práve tebe. Prosím, pošli mi tvoju adresu, na ktorú mám odmenu poslať.


Kresťanské kníhkupectvo, obchod. Knihy, CD,DVD, šperky, tričká.
Ďakujem vydavatgeľstvu Kumrán za poskytnutie knihy do súťaže.


Súťaž skončila, ale vďačnosť nekončí! Budeme sa naďalej stretávať každý týždeň tu na blogu a denne na Facebooku, na G+ a samozrejme v komunite Radosť a vďačnosť na mojakomunita.sk.

Želám vám radostné dni plné darov, za ktoré ste vďační.
Letitia.

nedeľa 22. septembra 2013

Vechtík z vrecka od cibule

Viete, čo je to vechtik?
Asi závisí odkiaľ pochádzate a aké nárečia ovládate. Ja som to až do vysokej nevedela.

Vecheť môže byť zväzok slamy, alebo sena. To je asi pomerne známy pojem. 
No kedysi sa takým menším zväzočkom napríklad aj umývali riady. Niektoré leto, keď sme na chate nemali tečúcu vodu som si to mohla vyskúšať. Nie vždy sa nám chcelo nosiť vodu do chalupy a ohrievať. A tak, súc poučená staršími a skúsenejšími, radšej som vyniesla riady k studni, a pekne pod tečúcou vodou drhla hrsťou trávy. Ak bola špina väčšia (pripečené, mastné), pridala som trochu piesku a všetko to šlo dolu, až som sa čudovala. Ani teplou jarovou vodou v kuchyni to tak dobre nešlo.

Ale ešte stále som netušila, že aj hubke, alebo handričke na umývanie riadu sa hovorí vechtík. To som sa dopočula až trochu neskôr, od kamarátky zo stredného Slovenska.



A jeden taký vechtík, alebo ak chcete hubku na riad, som si práve dnes vyrobila. Vlastne už sú dve. Ale pekne po poriadku.


Možno ste už v internetovej sieti našli blog "Tvorivej židovskej mamičky" http://www.creativejewishmom.com/. Rada k nej chodievam po inšpiráciu. Nedávno som našla odvahu a pridala som k jej Craft schooling sunday link na niektoré svoje výrobky. Potešilo ma, keď sa jej moje vecičky natoľko zapáčili, že ich v nasledujúcu nedeľu vybrala medzi najzaujímavejšie.

A práve tu, medzi ostatnými odkazmi som objavila aj návod na vechtík zo sieťky od cibule. Alebo skôr šetrnú drátenku. S týmto by som hádam mohla umývať aj pripečené zbytky na teflonovej panvici... Zaujalo ma to, vyskúšam. A keď sme konečne minuli cibuľu, vylovila som odkiaľsi ešte kúsok priadze a skúšala som. Odstrihnúť kovové konce, sieťku poskladať na vhodnú veľkosť. Obšiť "koníkovým" stehom, a potom obháčkovať.

Už sú dve...

Jedna pôjde na chalúpku, druhá ostane doma.

S výsledkom som spokojná. Len ešte musím otestovať, ako sa s tým bude pracovať. Zatiaľ som umyla len jednu panvicu - ale páčilo sa mi to. Hubka krásne pení, drhne a nepoškriabe, a veľmi ľahko sa na záver vymyje a vyžmýka.




Všetkým vám želám radostný deň.
Letitia.

*** *** ***
 PS: Chcela som vám sem dať odkaz na pôvodný návod, ale teraz ho neviem nájsť. Mám podozrenie, že ho autor(ka) odstránila. (Našla som len tento odkaz.)
Ale našla som podobný návod na iných stránkach: http://stretchingcents.wordpress.com/2012/02/26/my-attempt-at-an-onion-bag-scrubbie/
A pri ich hľadaní som našla celú google stránku zaujímavých obrázkov (a linkov): www.google.com/search - link
Napríklad tento nápad myslím stojí za vyskúšanie... niekedy na budúce: http://mrsgreene.info/2010/12/crochet-pattern-reversible-dish-scrubber-using-recycled-mesh-produce-bags/

Z knihovničky: Dieťa zmierenia



Konečne. Konečne sa dostávam k písaniu o knihe Francine Riversovej Dieťa zmierenia.

Túto knihu som prečítala už začiatkom augusta. Vzala som si ju na dovolenku - ako čítanie na dlhú cestu. Tak to mám rada. (Je to tá kniha, ktorú som si obalila vode-odolným obalom, pamätáte? Aj keď obrázok mora na obálke by sa na pláž asi vyslovene hodil. ;-) )

A naozaj, aj táto kniha sa mi čítala veľmi dobre.

Ako pri iných knihách, aj teraz ma prekvapili niektoré veci, ktoré som si pri jej čítaní všímala. Očakávala som tak trochu srdcervúci príbeh o záchrane dieťaťa splodeného viac ako neželaným spôsobom - v situácii, keď by asi každý z nás mal pochopenie pre ženu, ak sa rozhodne to dieťa nedonosiť.

Ale pri čítaní ma okrem hlavného príbehu až prekvapujúco zaujali aj celkom iné veci. Moja svokra vždy hovorila, že číta romány, aby sa naučila niečo o spoločnosti v ktorej sa román odohráva. Pri čítaní tejto knihy som si na jej slová veľmi živo spomenula. Aj mňa zaujali reálie zo súčasnej americkej spoločnosti. Napríklad systém vysokých škôl v USA a ako sa školy starajú o svojich potenciálnych študentov. Kapitolu o Dynahinej návšteve vytipovanej univerzity som čítala s veľkým záujmom.

Na druhej strane sú tam prísne pravidlá (napr. politika školy, cirkevného zboru, alebo kliniky) a pri ich dodržiavaní nehľadia na pravo, naľavo, ani na človeka - pretože meno školy a proklamované pravidlá sú dôležitejšie ako osud jednotlivca.

Ďalšou vecou, čo ma zarazila (aj keď som to vlastne mohla očakávať) je prísny právny systém v tejto krajine. Práva a zodpovednosť sú v "modernej spoločnosti" často tak prekrútené, že napr. zlodej môže vysúdiť právo na odškodné, ak si pri vyskakovaní z okna pri úteku z miesta činu zlomil nohu. Podobné príklady som vždy vnímala ako absurdnú výnimku z normálu. Ale tu bola s úplnou samozrejmosťou líčená napr. situácia, keď pastor, ktorý vraj "nemá licenciu na poskytovanie psychologického poradenstva", nenašiel odvahu odpovedať bezradnému dievčaťu. Jedna žaloba mu stačila, nechcel riskovať ďalšiu, ktorá by už jeho farnosť definitívne položila. A to bol "normálny stav".

Samotný príbeh bol rozhodne zaujímavý. Obdivovala som Dinah, jej miernosť, jej lásku, jej odvahu postaviť sa hádam všetkým okolo seba, a takisto vlastnej túžbe, aby bolo všetko ako pred tým. Ale vedela - niekde hlboko v sebe vedela - že nič už nebude ako pred tým. A nemohla uveriť, že by sa jej malo uľaviť zabitím nevinného tvorčeka, ktorý rastie v jej tele. Hoci ju všetci v jej okolí - aj mnohí, ktorých milovala a ktorí, zdá sa, milovali ju - presviedčali o opaku. Vlastne nie všetci. Nejaké výnimky sa našli, a som vďačná (aj za túto imaginárnu postavu), že neostala úplne sama - ktovie, ako by sa ten príbeh skončil.

Znovu musím konštatovať, že prvá polovica knihy sa mi páčila omnoho viac, ako druhá. S veľkým záujmom som sledovala vývoj osôb a vzťahov. To, ako prežívala hlavná hrdinka svoju traumu, ako sa k tomu stavali ostatní jej blízki, ako sa menil ich vzájomný vzťah, čo bolo pre koho dôležité. Alebo ako sa uznávané a zdanlivo dôveryhodné osoby ukázali ako sebecké a necitlivé a naopak.

Hltala som strany, aby som sa dozvedela, ako bude príbeh pokračovať. A zase som sa zastavovala, často po malých kúskoch, aby som spracovala a premeditovala myšlienky, ktoré som v knihe našla. Niektoré myšlienky sa ma dotkli veľmi hlboko. Niektoré strany som čítala veľmi, veľmi pomaly. A v iných častiach som sa ponáhľala, často som šla spať veľmi neskoro, lebo som chcela vedieť, ako "to skončí".

Ale od istého času som začínala mať pocit, že sa autorka snaží do jednej knihy dostať priveľa. Priveľa príbehov, priveľa myšlienok. Takmer, akoby sa pokúšala vložiť do jediného príbehu úplne všetko, čo sa o téme umelých potratov dá povedať. Niektoré príbehy okrajových postáv, ktoré mali nejakým spôsobom súvisieť s osudom hlavnej hrdinky mi pripadali už navyše. Vás možno zaujmú všetky, vlastne rozhodne sú zaujímavé. Ale chvíľami som mala chuť poradiť autorke, aby si polovičku z nich nechala radšej na inú knihu.

Čo ma ale v práve v tejto druhej časti zaujalo (a myslím, že si knihu prečítam ešte raz s dôrazom práve na toto), je znovu americké právo. Premrštená takzvaná demokracia. Napríklad opakovaná zmienka o rozhodnutí Najvyššieho súdu, že ženy nemajú právo na informácie o potrate, aj keby si ich vyslovene žiadali. Pretože by to mohlo "zhoršiť ich traumu". Ak klinika podá skutočné informácie o tom, čo vlastne znamená potrat, o bolesti pri a po zákroku, o možných rizikách, alebo pravdivé informácie čo sa vlastne pri potrate stane s plodom, hrozí jej trest. (A teraz som kdesi zachytila, že u nás na Slovensku padlo podobné rozhodnutie. Priznám sa, že som z toho sklamaná.)

Nesmiem zabudnúť ešte na jedno. Hoci posolstvom knihy je snaha zachrániť každý počatý život. Hoci nás autorka presviedča, že aj dieťatko počaté za veľmi zlých okolností by sa malo narodiť. Hoci popisuje bolesť a traumu žien, mužov, rodín, lekárov a všetkých, ktorí majú čokoľvek spoločné s umelým ukončením tehotenstva... Nikde, ani náznakom nie je cítiť odsúdenie, alebo odmietnutie tých, ktorí sa z nejakého dôvodu rozhodli pre potrat. Naopak, v knihe je opísaných mnoho postáv, ktoré sa namáhavo vysporiadavajú so svojou minulosťou, alebo s tým, čo sa stalo ich blízkym. A vždy je tu ukázaná nádej na uzdravenie, cesta k zmiereniu a pokoju.

Tá cesta nejde cez zabudnutie. Nejde cez obety a vynáhrady. Nejde cez aktivizmus, alebo iné zapĺňanie svojho života. A nejde ani cez popretie, alebo snahu o ospravedlnenie svojho rozhodnutia. Jedine pravda nás oslobodí. Pravda, a prijatie odpustenia... A Jeho láska.

"Božie slovo je život." (s. 220)


 Dá sa povedať, že žijem myšlienkou vďačnosti za všetko. Verím, že všetko, všetko, čo sa nám v živote deje má zmysel. Všetko, čokoľvek sa stane má priniesť cenný - o to cennejší, čim viac to bolí - dar. Vzácny. Dôležitý... Tá myšlienka sa vinie aj touto knihou.
Učili ju, že jeho milujúca ruka je za všetkým, čo sa stane.
"Ach, Bože, prečo si ma rozdrvil? Prečo si ma uvrhol do priepasti beznádeje? Vari takéto násilie nie je iba za trest? Ach, Ježišu, čo som urobila, že som ťa tak veľmi nahnevala? Bolo to preto, lebo... ? Ach Ježišu, čo zlé som urobila?"
(s. 34)
 Všetko, čo sa deje, deje sa z Božej vôle. Boh nám nedáva zlé veci, ale dovolí ich. Ak verím, že je všemohúci, tak zároveň verím, že Boh dovolí, aby sa jeho deťom stávali všetky tie boľavé veci, ktoré sa dejú. Prečo to dovolí? Je to trest? Alebo prečo?

Dej knihy nás privedie k tomu, že (aspoň v tomto prípade, ale verím, že v každom) je aj to zlé, čo sa Dinah prihodilo, darom. Alebo cestou k daru. K vzácnemu daru, ktorý tak veľmi potrebovala jej mama, jej obaja rodičia, jej babička... Vďaka tomu, čo sa stalo, a ako to všetko nakoniec prijali, mohlo prísť zmierenie a pokoj do sŕdc mnohých a mnohých ľudí, ktorí už ani nedúfali. Ľudí zlomených a zranených tým, čo sa im stalo, alebo čo sami vykonali...

Ak sme si pri prvých kapitolách hovorili "Ako je to možné? Ako Boh mohol dopustiť niečo také?" tak na konci musíme uznať, že to (všetka tá bolesť a trápenie) za to stálo. Radosť a oslobodenie, ktoré prišlo skrze nový život a jeho prijatie. Možnosť dávať. Dávať tak veľa...

Som vďačná za toto poznanie.

Kresťanské kníhkupectvo, obchod. Knihy, CD,DVD, šperky, tričká.

Ak si chcete knihu kúpiť, môžete tak urobiť napr. TU, kde nájdete aj krátku ukážku z knihy a dojmy ďalších čitateľov.
A ak by ste ju chceli dostať odomňa, postačí, keď sa zapíšete do komentárov. Jeden z vás môže mať vo svojej knihovničke ten môj výtlačok. Alebo po prečítaní poslať ďalej, ako chcete. 

Želám vám radostné dni
Letitia.

sobota 21. septembra 2013

Aj my chceme! Háčkovaný obrázok.

Háčkované obrázky v drôtenom rámiku som vymyslela ako darček. Keď som vyrobila prvý takýto obrázok pre mamu ku dňu matiek, bola som z výsledku nadšená. Takisto mama, keď ho rozbalila. A keď som obrázky, ktoré som robila pre vás ako cenu k Letnej h(o)re vďačnosti, ukázala manželovi, spýtal sa, prečo niečo tak krásne posielam preč z domu. Nuž, asi je najvyšší čas vyrobiť podobnú krásu aj pre nás. :)


Príležitosť na seba nedala dlho čakať. A tak som sa znovu pustila do háčkovania a následne aj do drôtovania...





Ešte musím zapracovať končeky a obrázok naškrobiť. (Takže ak niekde vidíte vytŕčať konček, alebo inú nedokonalosť, mám v pláne to ešte doladiť)

Želám vám radostný víkend a príjemné chvíľky s tými, ktorých máte radi.
Letitia.

piatok 20. septembra 2013

Vďačná chvíľka - Vďačnosť v chorobe

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Som vďačná. Konečne mám dosť sily, aby som si sadla k počítaču a napísala pár slov. V posledných dňoch sa mi pre chorobu nedalo. Priznám sa, v čase najväčšej krízy (choroby) som nemala veľa chuti ďakovať. Ale pokúšala som sa. A práve ten postoj - že akokoľvek sa necítim dobre, viem, že to má zmysel, a že aj tieto (nepríjemné) chvíle sú darom - mi dodával silu. A radosť.

Áno, radosť.

Hoci do smiechu mi nebolo, ale vedela som, že je tu Niekto, kto ma má rád. A ja sa môžem na neho spoľahnúť, že všetko, aj to boľavé je dobré. "Dobrému všetko slúži na dobré." Viem to. A s dôverou sa chúlim do Jeho náručia. Pretože viem, že aj chorobu dopustil len z lásky. Bez nej by sme asi boli menej šťastní. Alebo viac nešťastní. Možno bezstarostní, ale nešťastní. Menej milujúci. Menej dobrí. Menej Jeho.

A tak sa teším.

Verím Mu. A ďakujem. Aj za bolesť. Aj za nepríjemnosti. A v tejto chvíli tiež za to, že ťažkosti pomaly odchádzajú a ja sa zase cítim lepšie. A môžem svojim drahým pomaly oplácať ich starostlivosť. Pretože, čo sa dalo čakať, postupne preberajú štafetu a chorľavejú jeden za druhým všetci členovia rodiny.

Ďakujem za lásku.

Ďakujem za to, že si musíme navzájom pomáhať. Že sme odkázaní jeden na druhého.

Som vďačná za lásku, ktorá môže rásť len dávaním. A obetovaním sa. Lásku, ktorá rastie v bolesti.
Pretože, čo nič nestojí, to môže byť veľmi ľahko sebectvom.

A sebectvo, akokoľvek môže vyzerať, že sa stará o "moje dobro", prináša len znechutenie, rozladenie, smútok, stratu chuti do života, smrť. Sebectvo je opakom lásky. Aj keď sa za ňu niekedy vydáva. Aj keď ho tak ľudia často pomenúvajú... Pokiaľ by som hľadala svoje potešenie a ľahkú cestu, ako si užívať "radosti života", nakoniec by mi to neprinieslo nič dobré.

Viem, že k nemu mám sklon. A preto som vďačná za každú lekciu lásky. Lásky, ktorá aj bolí.
Vďaka!




Z mojich viac ako tisíc darov: 

1730. Jeden deň na chalúpke.
A dobre bolo. Vôbec sa mi najprv nechcelo ísť. Zdalo sa mi, že nie som celkom zdravá a mala by som radšej ostať doma. Ale nakoniec ma prehovorili na jeden deň. Vlastne len pár hodín. Ale dobre bolo. Ten vzduch a tá príroda... vôbec som si nespomenula, že by som nemala byť celkom zdravá. Vôbec som nekýchala, neštípali ma oči, ani ... Vďaka!
A som vďačná aj za všetky krásne chvíľky. Vďaka za prechádzku z najdrahším. Vďaka za oheň v krbe. Vďaka za vodu, a za jedlo, a za lásku, s ktorou som pripravovala jedlo pre rodinu. Vďaka za všetko, čo nám robilo radosť. A vďaka aj za to, čo bolo treba prekonať.

1731. Som vďačná za "darček", čo som nám robila k výročiu.
Že som ho stihla dokončiť. A tiež za drôt, a za to, že sme šli na chalúpku, kde ten drôt máme...
Vďaka aj za trampoty s drôtom, ktorý sa tentokrát neposlušne skrúcal a robil problémy (zrejme už som presiahla veľkosť a napätie, ktoré zvláda bez protestov). Ale nakoniec som to nejako zvládla a obrázok je hotový. (už len naškrobiť)

1732. Som vďačná aj za knihu Merlina Carothersa Dobrodružstvo za každú cenu.
Našli sme ju nedávno pri upratovaní. Je to taká malá brožúrka, o ktorej som už ani nevedela, že ju máme. A už vôbec nie, o čom bola. Nuž som sa ju podujala čítať znova.
Som vďačná zvlášť za jej posledné kapitoly, v ktorých Merlin píše o tom, ako podstatné je pre náš život vzdávať vďaky vždy a za každých okolností.
Carothers dokonca používa preklad evanjelia, podľa ktorého nás Ježiš vyzýva: "Keď ste hladní..., keď vás budú ľudia nenávidieť..., keď vás ľudia budú ponižovať..., keď vaše meno budú zavrhovať... radujte sa v ten deň a poskakujte od radosti." (Lk 6,23)

1733. Ďakujem za nedeľné doobedie v kuchyni.
Za spoločnú prácu. Za pečenie lokšov, kačku, kapustu. Vďaka za službu. Vďaka za spoločenstvo. Vďaka za radosť.

1734. Som vďačná za nedeľný večer.
Za sv. omšu, prechádzku mestom, zmrzlinu, džez na ulici, spoločné chvíle...

1735. Ďakujem, že sme v pondelok stihli zájsť do Marianky.
Ďakujem za čerstvú vodu (aj za ľudí, ktorí sa o prameň starajú a dvakrát za mesiac ju dávajú na rozbor, aby sme si mohli byť istí, že je nezávadná). Ďakujem za vzduch, ktorý je len kúsok od Bratislavy tak príjemný čerstvý a svieži. Vďaka za čas strávený v tichu a pokoji. Som vďačná aj za tú tetušku, ktorej sme pomohli odviezť vodu k jej domu na kopci.

1736. Som vďačná aj za chorobu, ktorá nás postupne trápi.
Asi naviac som však vďačná za mojich drahých, ktorí ochotne vykonávali všetky činnosti, ktoré som nemohla vykonávať ja. Vďaka za lásku, ktorá sa prejavuje a rastie v časoch problémov.

1737. A som vďačná za lieky, ktoré môžem užívať, a ktoré pomáhajú. 
Vďaka, že sa už cítim lepšie.

1738. Ďakujem za modlitbu.
- ktorá je pomocou v ťažkých chvíľach.
- ktorá je kanálom lásky k druhým ľuďom.
- ktorá je silou a oporou v bolesti a zdrojom pokoja v každej situácii.

1739. Vďaka za fotografie.
Keď som pripravovala tento blog, chcela som vložiť nejaké aktuálne foto (nakoniec z toho nič moc nebolo). Prezerala som si posledné zábery z fotoaparátu a našla som obrázky, na ktoré som už takmer zabudla. A spomínala som. Na dary a "darčeky", ktoré som si vtedy nestihla zapísať a bez obrázku by po nich už neostalo nič.



A za čo ste vďační vy?

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila nové stránky.

A pokiaľ sa ešte dnes, alebo zajtra podelíte s nami o svoju cestu vďačnosti, alebo o dary, za ktoré ste vďační, stále môžete byť zaradení do žrebovania o ceny v našej Letnej h(o)re vďačnosti!

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Zapojte sa do nášho letného ďakovania.
(vytvorené pomocou pluginu pre Paint.NET)

štvrtok 12. septembra 2013

Ešte z prázdnin - Nepremokavý obal na knižku



4. 8. 2013

Ešte stále som vám neukázala všetky naše prázdninové zábavky. Tentoraz to bude - nepremokavý obal.
To viete kniha musí byť. Na dovolenke určite! A aby som ju nepremáčala a neochytala mastnými (od opaľovacích krémov) a slanými (od mora) rukami, ešte pred odchodom dostala knižka "slušivý" nepremokavý obal.

Vzor taký, aký som našla ;-)

Na prednú stranu som nalepila kúsok "žltej pásky" s názvom knihy,
aby som vedela, kde je začiatok ;-)

Je vyrobený zo zbytku takej tej pogumovanej fólie, čo sa dáva na poličky do špajzky, aby sa to dalo umyť, keď sa vám rozleje kompót.




Postup je jednoduchý.
Obdĺžnik fólie som poskladala, ako keď sa balia učebnice do baliaceho papiera. Najskôr ohnúť zhora a zdola podľa výšky knihy, potom z bokov (meriame pri zatvorenej knižke). Na záver som rožky prelepila priesvitnou lepiacou páskou (lebo tento materiál nechce držať zložený ako papier). A do vzniknutého obalu môžeme jednoducho vložiť obálku knihy.




Teraz túto knihu číta moja mama. A aby si nemusela zakladať kúskom papiera (ako ja 8-) ), urobila som jej narýchlo takúto háčkovanú záložku.



streda 11. septembra 2013

Vďačné chvíľky: Výročie

Slávime výročie.

Práve dnes. 

Už je to celý rok ... čo spoločne ďakujeme na týchto stránkach.

Práve pred rokom - 11. septembra 2013 som uverejnila prvý vďačný utorok.

A tak si hádam doprajme pohľad do kalendára a trochu štatistiky.

179. Tekvicové srdce

Z kalendára: 

18. 6 2012 - Objednala som knihu Tisíc darov. [O knihe] [Tu sa dá kniha kúpiť]

3. 7. 2012 - Prišiel balíček s knihou Tisíc darov. O niekoľko dní som ju začala čítať.

21. 8. 2012 - Založila som si zošit vďaky, do ktorého si budem každý deň písať veci, za ktoré som Bohu vďačná. Prekvapilo ma, že hneď, ako som k nemu prvýkrát sadla, zapísala som 20 aktuálnych vecí z toho dňa. Tempo zapisovania sa vpodstate neznížilo. Aspoň nie v prvých dňoch. Niekedy sa stáva, že sa pozabudnem a dary, ktoré každý deň dostávam si "nestihnem" zapísať, alebo niekedy dokonca ani všimnúť, ale ešte sa mi nestalo, že by som s otvoreným srdcom nenašla väčšie množstvo darov. Aj keď niektoré sa už opakujú - ale to sú dary, ktoré dostávam každý deň vždy nanovo.

7. 9. 2012 - Napísala som úvodný príspevok na blog. [link]

11. 9. 2012 - Vyšiel prvý Vďačný utorok [link]

19. 10. 2012 - Bola založená komunita Radosť a vďačnosť na portáli združujúcom kresťanov na webe Moja komunita.

9. 11. 2012 - Zúčastnila som sa s projektom vďačných utorkov súťaže K-rok mojej viery

19. 11. 2012 - V súťaži K-rok mojej viery som vyhrala knihu Jonáš a veľryba. :)

20. 11. 2012 - Zapísala som si do svojho zošita tisíci dar. [link]

5. 6. 2013 - Boli založené stránky Radosť a vďačnosť na Facebooku a G+

10. 7. 2013 - Bola vyhlásená súťaž - Letná h(o)ra vdačnosti - v ktorej môžete vyhrať knihu Tisíc darov, venovanú vydavateľstvom Kumrán a niekoľko darčekov mnou vyrobených (link).

22. 9. 2013 - Bude ukončená súťaž Letná h(o)ra vďačnosti a zo všetkých zúčastnených budú vyžrebovaní výhercovia.

1717. Hotové darčeky do Letnej h(o)ry vďačnosti.
 
Trocha štatistiky: 

- Dodnes vyšlo v rubrike Vďačné chvíľky 47 príspevkov.
- Za ten rok som našla a zapísala som si 1730 darov
- Do letnej h(o)ry vďačnosti sa zapojilo zatiaľ 12 z vás
- Spolu ste vrámci Letnej h(o)ry vďačnosti napísali 12 blogov (zamyslení), okrem toho ste našli a podelili ste sa o viac ako 210 darov.
- V komunite Radosť a vďačnosť na portáli mojakomunita.sk sme napísali spolu 98 blogov,
- Na úvodke RaV sme zapísali 62 strán 429 príspevkami. (Predpokladám, že sa do toho nerátajú komentáre, takže výsledných darov, ktoré sme tu zapísali je niekoľkonásobne viac!)

1723. Nájdený Zošit radosti spred 16 rokov.

1724. Dátum prvého zápisu 10.9.1997 (výročie)

Ešte niekoľko zaujímavých dátumov:

11. 9. 1993 - V tento deň sme v kostole sv. Alžbety uzavreli manželstvo. Ďakujem z celého srdca za tých 20 rokov spoločného života. Ďakujem za každú jednu chvíľku. Ďakujem za všetko, čo sa nám prihodilo, aj za všetko, čo nás zmenilo... Som vďačná naozaj za všetko, lebo verím, že všetko bolo v Jeho réžii. :)

10. 9. 1997 - Prvý zápis v Zošite radosti, ktorý som nedávno našla v starých veciach. Tento týždeň som pri upratovaní narazila na jeden starý malý zošitok. Vyrobila som ho kedysi pred 16 rokmi spolu s ďalšími asi 10 podobnými zošitkami. Rozdali sme si ich na detskom stretku (eRko) s tým, že si do zošitkov budeme zapisovať dary od nebeského Otca, za ktoré sme vďační. Bolo to 10. septembra, takže máme dnes aj toto zaujímavé "pra-výročie" ďakovania. :)

11. 9. 2001 - Toto výročie je smutné. No predsa chcem ďakovať Pánovi. Nielen za to, že nás tu,  ďaleko od New yorku, sa nás táto tragédia osobne nedotkla. Ale chcem ďakovať, lebo verím, že napriek tomu, čo sa stalo, ba možno priam aj cez tieto ťažké a hrozné chvíle prišlo k ľuďom aj veľa dobrého. Verím, že všetko čo sa deje má zmysel...

1731. Malilinké kalerábiky na kalerábe na balkóne.

1731. Malilinké kalerábiky...

1731. Malilinké kalerábiky...

Moja vďačnosť pokračuje ďalej. A ďalej sa chcem s vami o ňu deliť. Túžim, aby každý človek mohol nájsť ten nevyčerpateľný zdroj radosti v každej - aj v tej najťažšej chvíli. Ďakujem.

Želám vám všetkým veľa radosti a pokoj a radosť v srdci každý deň. 
Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...