pondelok, 19. marca 2012

Laetare v Hronskom Beňadiku

Už ste hlasovali o najkrajšie kŕmidlo? Nie? Tak to rýchlo napravte ;-) Článok s obrázkami kŕmidiel je tu nižšie, anketa na hlasovanie v pravom menu. 
Hotovo? Teraz sa môžete pokojne usadiť a čítať ďalej. :)

18.3.2012
V novobanských farských oznamoch sme sa dočítali, že v túto nedeľu bude v Hronskom Beňadiku púť k sviatku sv. Jozefa. Sv. omša mala byť o 10:00. Nie je to z Novej Bane ďaleko, tak sme sa vybrali osláviť sviatok do Beňadiku.

Nakoniec to bolo dosť inak, k sv. Jozefovi boli len prosby a záverečná pieseň, cca o 10:00 začínala ešte len modlitba krížovej cesty (vonku) a omša bola až o 11:00. Ale neľutujem, hoci bol kostol vymrznutý ako chladnička, a omšu sme teda trávili pred kostolom, kde bolo aspoň o pár stupňov teplejšie aby sme neprechladli, načerpali sme hodne - povzbudenia, poučenia, oživenia, radosti, krásy, spoločenstva...





V tomto kostole uchovávajú jednu vzácnu relikviu. Originálny kúsok zo šatky, ktorou podľa tradície Veronika utrela Pánu Ježišovi tvár. Už sme si takmer zvykli, že pri každej omši sa víno premieňa na Pánovu krv, ale tu uchvoávajú stopy skutočnej ľudskej krvi Ježišovej. Získal ju už v neviem ktorom roku pre mníchov benediktínov kráľ Matej Korvín.




Modlitbu krížovej cesty viedol otec palotín z Poľska. V príhovoroch spomenul mnohé historické detaily. Žiaľ, na mnohé si teraz nespomeniem, ale celý príbeh putovania s krížom nám vyvstával pred očami veľmi živo a konkrétne.



VIII. zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy.
Niekedy som nevedela dosť dobre pochopiť o čo išlo pri "napomínaní plačúcich žien". Však predsa máme byť milosrdní, máme milovať blížneho ako seba, súcit s druhým považujeme za čnosť. Inokedy Ježiš hovoril: "Plačte s plačúcimi..." Prečo je teraz nesprávne, keď ženy plačú nad ním, keď trpí?
Vo svetle príhovorov pápeža Benedikta XVI k tomuto obdobiu a knihy, ktorú teraz čítam som to možno dnes pochopila. Kým Ježiš chodil po svete a uzdravoval, nikdy pokiaľ viem nehovoril: "Och ako sa trápiš, je mi ťa tak ľúto..." ale vždy mu šlo o večné dobro človeka. Najprv odpustil hriechy, až potom uzdravil, aby aj ostatní videli že má moc odpúšťať. Najprv trpiaci prejavil vieru, až potom dostal uzdravenie. Najprv je večné blaho, až potom telesné. Áno, zdravie, šťastie a všetko čo je pre nás pripravené od Otca je dobré. Ale všetko je to ničím v porovnaní s večnou radosťou a láskou ku ktorej sme povolaní, alebo naopak v porovnaní s naším oddelením sa od nekonečného dobra.
Ježiš vzal na seba kríž našich hriechov, dobrovoľne, z poslušnosti, pretože to malo zmysel. Aby sme "mali život". Našou úlohou nie je plakať nad ním a jeho utrpením. Našou úlohou je starať sa, aby to všetko nebolo zbytočné. My musíme plakať nad sebou a svojimi hriechmi, Ježiš nás volá k pokániu. Aby sme prijali Jeho obetu a aby sme sa s Ním zjednotili a prijali to nádherné ovocie jeho vykúpenia.


Ako bolo spomenuté aj v príhovore na omši: Prečo sa máme v dnešnú nedeľu radovať? (Dnes je tzv. radostná, alebo "ružová nedeľa" - Laetare.) Však do Veľkej Noci ešte zopár týždňov chýba. Mali by sme sa sústrediť na pokánie a ľútosť... Tak prečo sa dnes máme tešiť? Odpoveď je v dnešnom čítaní z Evanjelia: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." (Jn 3, 16)


Tak aj vám želám veľa radosti. Dnes, zajtra, i po celý život.
Letitia.

Pod ochranou sv. Anny

1 komentár:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...