pondelok 29. augusta 2011

Môj prvý pokus o quilling




Je to môj prvý pokus o quilling. A obávam sa, že nadlho posledný.
Trvalo mi to dosť dlho, ozajstná skúška trpezoivosti. Najviac som sa potrápila so strihaním všetkých tých okvetných lístkov na jednotlivých kvietkoch. Navyše sa mi stále nedarilo utrafiť veľkosť, akú som chcela.
Nakoniec som sa rozhodla ďalej neexperimentovať a použiť všetky doteraz vyrobené kvietky, aj keď majú nerovnakú veľkosť. Aspoň budú (hádam) pôsobiť zaujímavejšie, než keby boli rovnaké.

Tento môj prvý (a nadlho jediný) quillingový výtvor poslúžil ako darček švagrinej k meninám. Jej radosť a obdiv mi boli dostatočnou odmenou za námahu. :)

Mravčia filozofia

Už od detstva si pamätám, ako sa moji rodičia vždy trápili s mravcami, ktoré sa vždy znova usídlili v múre na balkóne. A tak bežnou súčasťou opaľovania na balkóne bolo pre mňa pozorovanie mravcov a ich zvykov. Bola som schopná dlhé hodiny sledovať, ako sa mravce zbiehajú na objedenú melónovú šupku, alebo ako si nosia omrvinky z môjho olovrantu do svojho príbytku.

Neviem prečo sa im u nás tak zapáčilo, ale aj keď sa jednej rodiny zbavíme, za pár rokov sa nám na balkón nasťahuje nová mravčia kolónia, na ktorú predchádzajúci trik neplatí. A tak som sa postupne naučila s nimi žiť. Pokiaľ sa netlačia do bytu, a pokiaľ nimi chované vošky nezdecimujú úplne moje kvety, ani by mi spoločenstvo s ďalším živočíšnym druhom nevadilo.

Chcela by som sa však podeliť so svojimi postrehmi ohľadom mravčieho správania:

Taký mravček, keď uvidí moju nohu, vydá sa na prieskum. Čo ak vedie k zaujímavému zdroju potravy? Alebo dokonca ide o potenciálne nebezpečenstvo pre kolóniu? Skrátka má v génoch nutkanie preskúmať všetko na čo narazí. A tak nepozorovaný cupitá hore papučou, vlezie pod nohavicu a prediera sa ďalej a ďalej. Po čase začne byť nohavica tesná. Mravec šípi nebezpečenstvo. A tak začne hrýzť. Ak má zásobu kyseliny mravčej, tak aj štípať.
Nemôžem si ho nevšimnúť. Neodletí sám ako komár, nestačí sa ohnať, alebo zadupať nohou. Mravček bude tvrdohlavo visieť na svojich hryzadlách a ako len vie, dá mi o sebe vedieť. Nebojí sa, že ho rozmliaždim medzi prstami - nejde mu o život, či blaho jednotlivca. Jemu ide len o celú kolóniu. Vysiela mi signál: "Nepribližuj sa k nášmu mravenisku! Svoje potomstvo budeme brániť tak bolestivo, ako len vieme."

Ak by som ho stretla vo voľnej prírode, povedzme niekde v lese, naozaj by som sa asi onomu mravenisku vyhla širokým oblúkom. Len by som z diaľky pozorovala ten usilovný a neuveriteľne zorganizovaný pohyb jeho obyvateľov.
Ale čo ak sa mravce ubytovali u mňa doma? Potom má jeho "hrozba" presne opačný účinok. "Tie mravce musia z môjho domu preč!"  A ja hľadám nejaký účinný prostriedok...


Napadá mi: Nesprávame sa aj my ľudia často podobne? Niekedy sa snažíme púšťať hrôzu v zúfalej snahe ubrániť si právo na to svoje. A výsledok je často opačný. Namiesto aby nám ľudia vyšli v ústrety, pokúšajú sa nás zbaviť. Namiesto aby nám ochotne prepustili to, o čo s takou vervou bojujeme, budú nám nazlostení stavať prekážky. Možno niekoho zastrašíme, ale iných bojovou hrozbou len nazlostíme a tak si urobíme nepriateľov aj z potenciálneho spojenca.
Nebolo by lepšie v mieri sa podeliť o svoj priestor, o svoje túžby a sny? Nie vyhrážať sa, ale prosiť a ďakovať. 



Každý má právo na život. Aj tie mravce. A pokiaľ mi dajú pokoj, znesiem ich kľudne aj na svojom balkóne...

sobota 27. augusta 2011

Schönbrunn: 2. časť - ZOO

21. 8. 2011

S cca ročným oneskorením sme sa konečne vybrali do viedenskej ZOO.

Nachodili sme sa veru neúrekom. A bolo sa na čo pozerať:
Výbehy, v ktorých sme často ani nevedeli nájsť, kde sa skrýva v nich ubytované zviera. Vodné plochy, v ktorých sme mohli pozorovať zvieratá z boku, zvrchu a tuším aj odspodu. Vtáčie voliéry, do ktorých sme smeli vojsť dovnútra. Slona čo nám predviedol ako si dôkladne chystá sústo sena, alebo ako sa ochladzuje blatom z jazierka. Mladého medvedíka pandu (toho pozdravil aj náš plyšáčik Belko), milé koaly, zvedavé tučniaky... Visutý most vedúci ponad lesík k východu. 






























Po prehliadke sme sa ešte zastavili pohľadať tunajšiu kešku. Hneď pri nej nás pozdravila milá veverička. Ale oriešky nepýtala, dala prednosť akýmsi šťavnatým lístkom z trávnika.

Schönbrunn: 1. časť - zámocký park

14. 8. 2011

K vlaňajším narodeninám som "dostala" návštevu viedenskej ZOO v Schönbrunne. Nuž, dostala som sľub, nejaké tie financie, ale termín výletu sme stále posúvali a posúvali... až prešiel celý rok a ja o pár dní oslávim ďalší prežitý rok.
Povedali sme si, že je teda najvyšší čas splniť si rest a na ten výlet do Schönbrunnu sa vybrať.

Na poslednú chvíľu však nastali nejaké komplikácie a tak sme sa nakoniec namiesto celodenného výletu vybrali len na taký poldenný. Preto sme návštevu ZOO odložili na neskôr a kochali sme sa "iba" krásou zámku a okolitého parku.









Dopriali sme si aj pár hodín (aspoň tak sa mi to zdalo) blúdenia v bludiskách zo živého plota.











Plyšový pandáčik Belko sa vyfotil aspoň s pandou na plagáte pri vstupe do ZOO.



 

Potom sme pokračovali v obdivovaní parku Neptúnovou fontánou...












...a prechádzkou až ku glorietu



 

Ale nejaké zvieratstvo sme predsa len stretli. :)





 O týždeň sme si dopriali aj tú ZOO. Ale o tom zase nabudúce.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...