pondelok, 27. júna 2011

Naša chalúpka - Boží dar.

Pokračujeme v spomienkových príspevkoch.


1. 4. 2011

Dlho sme túžili po chalúpke. Aspoň niečo maličké by to chcelo, kde by sme mohli prespať, kde by sme si mohli vytvoriť zázemie niekde v slovenskej prírode. Bratislava nás už akosi ubíjala. Potrebovali sme z nej vypadnúť. A nie len na výlety odviezť sa autom kamsi za humná, ale zložiť kotvu. Mať kdesi v prírode svoje miesto, kde by sme boli doma - svoje Zelené údolie. Vypadnúť v piatok, či na začiatku prázdnin a žiť s novým dychom v lone božej prírody.
Dlho sme hľadali. Niečoho sme sa museli vzdať, inde nás predbehli druhí kupci. Niekedy mi to bolo ľúto, keď sa zdalo, že už-už by sme svoju chalúpku mohli mať, ale zase to nevyšlo. No viem, že je tu niekto nad nami. Niekto, kto nás miluje a záleží mu na nás. A tak som aj túto našu túžbu zverila do Jeho rúk. Pridala som aj môj obľúbený žalm 23: "Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pasienkoch. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje..."

Dlho sme hľadali. Ale nakoniec sa na nás usmialo šťastie. Čakala na nás naozaj prekrásna chalúpka v srdci Slovenska. Obklopená horami, hoľami, už len spiežovce oviec chýbajú. Chalúpka ako z rozprávky, akoby ju postavili pre deduška Večerníčka.


A že je nám tu naozaj dobre, dokazujú aj tieto fotografie z hneď prvého víkendu, ktorý sme tu strávili.





Keď sme sa boli poďakovať za tento dar, v kostole sa spieval žalm 23: "Pán je môj pastier, nič i nechýba: pasie ma na zelených pasienkoch. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. ... Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu, kalich mi napĺňaš až po okraj..."

Ďakujeme!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...