utorok, 29. novembra 2016

Abeceda vďačnosti - A, B, C

Aby sme aktívnejšie a plnšie prežili toto adventné obdobie, aj teraz každý deň hľadáme Božie dary, za ktoré môžeme byť vďační. A keďže adventných dní je približne toľko, ako písmen abecedy, prečo nepriradiť každému dňu jedno písmeno? Práve beží tretí adventný deň, teda sme už pri písmene C. A ja som sa rozhodla, že vám ukážem, čo všetko som zatiaľ našla.
(Viac o adventnom hľadaní darov podľa abecedy píšem v článku Adventná abeceda vďačnosti.)

1. Prvá adventná nedeľa (27. 11.) -  Dary na písmeno A 

Na prvý deň a prvé písmeno abecedy, nám pripadli také krásne dary, ako...
Samotný Advent.
Adventný veniec (viac o ňom píšem tu).
Adventný kalendár (Viac tu).

Ale tiež som si spomenula na niektoré hmotné dary. Napríklad Auto, ktorým sa odveziem, kam potrebujem.
Acidko (acidofilné mlieko), bez ktorého si už ani neviem predstaviť večer.
Aj keď Amarouny (želé), Artyčoky a Avokádo som už nestihla pripraviť, pretože som začala plánovať až na poslednú chvíľu a nič také sme doma nemali.

Nechala som sa inšpirovať aj v skupinke Cesta vďačnosti na sociálnej sieti, kde som si spomenula na dary ako:
Anjeli.
Anjel strážny.
Modlitba Ave Mária...
A pozdrav Ahoj, ktorým sa môžeme obdarovať navzájom zakaždým, keď sa stretneme.
Svätá Alžbeta - patrónka našej farnosti a moja obľúbená svätá.
A tiež svätá Anna, Ježiškova babička.
Ale aj moja babička Anna - som za ňu vďačná, i za všetko, čo som skrze ňu dostala.

Krásnym darom, za ktorý som vďačná je aj Almužna - mne sa síce dnes nepodarilo, ale som vďačná aj za takúto možnosť byť darom pre druhých.

Adventný veniec - a modlitba pri ňom. 

Citát z adventného kalendára. 

Adventný kalendár - krátke citáty z Biblie
 
Adventná abeceda vďačnosti

2. Pondelok 28. 11. - Dary na písmeno B

Najväčším darom je prirodzene samotný Boh.
A Biblia - Božie slovo.

Ale teším sa aj z takých vecí ako...
Brko - urobila som si ho pred mnohými rokmi z obyčajného pera, plastovej slamky na pitie a kúska krepového papiera. Mám ho rada, pripomína mi niektorých mojich priateľov. A navyše - veľmi dobre sa s ním píše.
Blok - možnosť zapísať si, čo potrebujem. Napríklad aj tento zoznam darov.
Aj tento môj Blog je úžasným Božím darom na začiatočné písmeno B. (A keď sa to tak vezme, celý Blogspot - je darom na B, ktorý smiem využívať ako dar, a zároveň svojimi článkami na ňom obdarovávať iných.)

Naša Babička. Ani sa nepokúšam opisovať čím všetkým je pre mňa vzácna!
Aj moje meno - ktoré som "vyženila" sa začína na B. Manžel B... A celá (jeho) rodina. Som vďačná za každého z nich.
Náš Byt. Som vďačná, že máme kde bývať...
Je toho veľa.

A aby sme vďačnosti a radosti na písmeno B vyšli v ústrety, rozmýšľala som, čo aktívne pripojiť. Najjednoduchšie je to v oblasti kuchyne (aspoň pre mňa) - a tak sme (spolu s Babičkou) našli Broskyňový kompót, ktorým sme potom plnili palacinky. Bolo z toho luxusné jedlo (palacinky plnené tvarohom, broskyňami a ozdobené trochou čokoládového topingu). Ale fotografiu som nestihla urobiť - jedli sa rýchlejšie, ako som ich robila.

Večer potom ešte pribudla Bazalka (s mozarelkou a rajčinou - tiež bez fotografie) a Bylinkový čaj.

Biblia - Božie slovo

Brko a Blok

Bylinkový čaj - z byliniek posvätených na Nanebovzatia PM. 

3. Utorok 29. 11. - Dary na písmeno C, Č 

Snažila som sa ich hľadať, ale aj vytvárať už od rána. Červené plody v adventnej kytici. Cícerová nátierka, Cesnak, teplý Čaj... a k obedu Čevapčiči s horčicou a Cibuľou.

Večer som potom ešte varila sirup do Čaju. Pôvodne to mal byť Sirup na svařák, podľa Vánoční kuchařky pro dceru. Varené víno nepijem (iba ak poriadne prevarené, aby ostala len chuť, vôňa a takmer žiaden alkohol), ale tú chuť klinčekov a vianočného korenia mám rada. Budem si ho teda dávať počas mrazivých zimných dní do čaju. Pôvodne som chcela sirup variť už včera (jedna z dôležitých surovín je Badián - ale práve ten mi chýbal, drahý mi ho priniesol až dnes). Ale keďže je to sirup do Čaju, hodí sa aj na dnes. A ide do toho aj Citrón! ;-)

Ale aby som spomenula aj nejaké duchovnejšie dary, som vďačná tiež za...

Čas - tak vzácny a tak často ním plytvám. Každá minúta je vzácny dar, v ktorom môže rásť moja láska, v ktorom môžem obdarovať brata, sestru niečím dobrým, v ktorom sa môžem priblížiť k svojmu Bohu... Čas je tak vzácny a drahý... a predsa ho tak často strácam. Ďakujem za čas. Za čas na konanie dobra. Ale aj za čas na odpočinok a regeneráciu. Čas na modlitbu. I čas na posedenie s priateľmi.

A tiež čas na Čítanie... Som vďačná za knihy, ktoré čítam. Za to, že vôbec viem čítať. A za ľudí, ktorí píšu dobré veci. Pre zábavu, i pre poučenie. Pre odpočinok i pre to, aby nám otvorili oči a vzburcovali nás do akcie...

Ďakujem aj za čas Čakania. Vlastne celý advent je takou "oslavou" čakania. Očakávanie Spasiteľa - vo svete i v nás. Ďakujem, že smiem očakávať svojho Boha všade, kdekoľvek som. A že ma niekedy nechá čakať - tak akurát, koľko treba. Aby mi aj to čakanie bolo na osoh.

A vďaka za celú moju životnú Cestu. Aj za všetky cesty svetom, po ktorých som smela prejsť. Tento rok bolo toho putovania ešte o čosi viac, a ja som vďačná za každú jednu. Za každú Svätú bránu, ku ktorej som mohla cestovať. Za zaujímavé veci a ľudí, ktoré som videla a ktorých som stretla na tých ďalekých, alebo aj blízkych cestách. Vďaka za rodinu, s ktorou môžem cestovať a že si to všetci spolu užívame. Som vďačná za každý krok, ktorý vládzem ešte urobiť.

Vďaka, za všetky moje cesty... A za Božie cesty (ktoré nie sú našimi cestami). A nakoniec aj za portál Cesta+, kde si často prečítam zaujímavé a hodnotné články.

Červené plody v adventnej kytici

Čevapčiči

... s Cibuľou

Sirup na čaj - aj s citrónom.

Želám aj vám veľa krásy, radosti a lásky. Nech sa vám darí každý deň nájsť veľa darov, za ktoré môžete byť vďační. A nech sa naša radosť a vďačnosť šíri celou abecedou.


Adventný kalendár - minimalistický, ale duchovný

Tento rok som si nedopriala veľa času na prípravu adventného kalendára. Čokoládový (alebo inými dobrotami naplnený) kalendár už od istého času "neuznávame", a duchovný - zameraný na dlhšie chvíle rozjímania by som tento rok asi tiež zvládala len s ťažkosťami. Tak som zvolila "minimalistický" prístup - a zdá sa, že sa mi to zatiaľ osvedčilo. Málo textu, málo príprav - ale dá sa zatiahnuť na hlbinu (podľa možnosti).

Nakoniec budeme mať až dva "kalendáre", ktorých príprava spočívala vo vytlačení 1, alebo 4 A-štvoriek. O čo ide?

1. - Hľadala som niečo jednoduché (a bezpracné), ale duchovné. A tak som otvorila svoju stránku nápadov a vybrala som to, čo ma bude stáť najmenej námahy: Pripravené kratučké citáty zo Svätého písma. chystala som ich už v r. 2012, teraz padli vhod. Len vytlačiť a každý deň potom odstrihnúť jeden lístok a položiť na viditeľné miesto.

Celý deň (a postupne celý advent) môžem takto prežiť s Božím slovom. Prečítam si ho ráno a potom ešte veľakrát cez deň, keď idem okolo. Možno sa ho naučím naspamäť, a budem si ho opakovať tak často, ako budem potrebovať (alebo ako často si spomeniem). Pre istotu som si jednotlivé citáty vložila aj do kalendára v mobile, takže ich mám stále pri sebe, kamkoľvek idem.

Živiť sa Božím slovom možno viacerými spôsobmi. Prečítať si dlhší úsek, rozjímať nad ním dlhší čas (to je dobré a potrebné). Ale môžem aj krátku vetu "prežúvať" celý deň a dovoliť Bohu, aby ma ňou sýtil. Aby ňou premieňal všetky moje denné činnosti. Nechať sa pretvárať. Dýchať, vnímať cez jej "filter". Nechať sa ňou povzbudiť v ťažších chvíľach. Aj to je spôsob, ako možno z malého (horčičného) zrnka nechať vyrásť veľký strom.




2. - Tým druhým kalendárom, ktorým si "počítame" dni do Vianoc v našej rodine je Adventná abeceda vďačnosti. Už som vám ju spomínala a podrobnejšie ju vysvetľujem v článku - na MojaKomunita.sk. Tam si môžete tiež stiahnuť kalendár na vytlačenie, alebo do svojho múdreho mobilu.

V princípe ide o to, že každý deň hľadáme (alebo/a VYTVÁRAME) dary začínajúce sa na dané písmeno abecedy. Do Vianoc budeme mať celú abecedu vecí, za ktoré môžeme byť vďační! A tak si nielen vyfarbujem dni, ktoré už prešli, nielen si všímam, čo všetko (začínajúce na A, B...) som dostala, ale tiež sa snažím pripraviť svojim blízkym (či vzdialenejším) niečo pekné a dobré na dané písmeno.

Naša vďačnosť a láska tak môže rásť. A na Vianoce bude srdce pripravené. Ježiš sa môže zrodiť - z lásky, z vďačnosti, z milosrdenstva.

Pozn.: Možno ste si všimli pod kalendárom nalepený žltý lístok s poznámkami - Cícer, cesnak, cibuľa, čučoriedky... To aby som nezabudla, koľkými rôznymi darmi na "C" môžem obohatiť dnešný deň napríklad v kuchyni.



Ponúkali sa mi aj ďalšie adventné aktivity (napr. Strom Jesseho, ako vlani, zamyslenia od KBS, Advent challenge pre manželov, či adventná výzva od Florentýny). Ale asi ostanem verná heslu Menej je viac. Aby som sa nesnažila stíhať priveľa a nakoniec nebudem mať nič. 

Želám vám radostné adventné dni! 


nedeľa, 27. novembra 2016

A - ako Advent

.

Dnes sa začína advent. Už sme na našom adventnom venci zapálili prvú sviečku. A ja sa veľmi teším, že som ho vôbec stihla pripraviť. Samozrejme som vďačná aj za to, aký je pekný. Nie, nechcem chváliť seba, alebo svoju šikovnosť. Skôr ďakovať za všetkých ľudí, ktorí mi umožnili urobiť ho práve takýto. Za môjho manžela, ktorý mi priniesol čečinu a svietnik z chalupy a bol ochotný trhať šípky. Za našich priateľov, ktorí mi ochotne poslali zo svojich šípok i maličkých červeným bobuliek (ani neviem ako sa tá rastlina volá - vie niekto?). A za prozreteľnosť, s ktorou sme kúpili sviečky už minulý rok, ale nezmestili sa vtedy na náš veniec, takže ostali "k roku".

Zapečatené cesty

20. 11. 2016

Spomínate si ešte na našu "letnú výzvu"? Hľadali sme radosti každý deň. Vlastne nie len hľadali, ale sami sme si ich tvorili. Písala som o tom už počas prázdnin. (link - Veľký lov malých radostí) Ale niektoré "úlohy" som nestihla splniť v daný deň, a tak som si ich odložila "na neskôr". Že to "neskôr" príde až tesne pred koncom roka som nečakala, ale som rada, že ten čas vôbec nastal.

Takže až tento týždeň som sa dostala k uskutočneniu plánu na 22. august (Radosť pri ohni). A zároveň som si (konečne) splnila úlohu zo záveru prázdnin - Uložená radosť.

Nedeľa Krista Kráľa

Trochu oneskorene píšem o minulej nedeli.

20. 11. 2016
"Dnes" je posledný deň cirkevného roka. Už o týždeň sa začne advent. No od istého času pre mňa Nedeľa Krista Kráľa nie je už len dátum, ktorý ma upozorňuje, že na budúci víkend je už potrebné pripraviť adventný veniec. Chcem aj tento sviatok prežiť slávnostne. Tak, aby som prijala čo najviac z jeho posolstva pre mňa. A k tomu patrí aj výzdoba bytu.

Dovoľte mi k obrázkom pripojiť aj malé vysvetlenie symboliky niektorých prvkov.

Kuchynský stôl

Červená (sviečka) symbolizuje kráľovskú farbu

Ale môj Kráľ je kráľom na kríži. Preto tŕňová koruna.

Môj Kráľ má trón na kríži. Preto je okolo sviečky tŕňová koruna. Vyrobila som si ju už veľmi veľmi dávno z konárika černice ozdobeného zlatou niťou. 

Potešilo ma, keď počas svätej omše na sviatok Krista Kráľa z Vatikánu aj pápež hovoril o tom, aby sme sa nebáli prijať Ježišovo kraľovanie aj v utrpení a ťažkostiach. Veď aj svätý Pavol hovorí, že sa chce chváliť len Kristom. A to Kristom ukrižovaným. (Nie uzdravujúcim, nie zmŕtvychvstalým, ale ukrižovaným.) 

Venček z levandule - vôňa víťazstva, radosť, krása, dobrota...

 Aj stôl v hale dostal "kráľovskú" vyzdobu. Nedávno sme mali sviatok svätej Alžbety - kráľovskej dcéry a manželky, bratislavskej princeznej, patrónky našej farnosti. Preto má svoje miesto pri kvietku v hale. Kvet je tu ešte od sviatku všetkých svätých - kúpil mi ho najdrahší spolu s vencami pre mojich drahých zosnulých.

A korunka okolo? To aby som nezabudla, že aj ja som "z kráľovského rodu". Som nevestou Kráľa (Krista). Som dcérou Kráľa (Boha). Dostala som do vienka všetko, čo má pravá kráľovná mať. Ide len o to, ako budem "kraľovať" v tom svojom kráľovstve. Všade tam, kde som. Vo svojej rodine, vo svojej kuchyni, v práci, medzi priateľmi... Všade sa môžem a musím rozhodnúť - či chcem byť kráľovnou, alebo otrokyňou.

A tak dnes oslavujem aj ja. Spolu so svojim Kráľom.




Želám aj vám krásne dni - a vedomie svojej kráľovskej dôstojnosti. Nech už ste kdekoľvek a robíte čokoľvek. Bez ohľadu na to, čo o vás hovoria druhí, alebo ako sa cítite. Veď vašim otcom je Boh. On vám dáva dôstojnosť kráľa. Každému jednému!


streda, 9. novembra 2016

"Malý víkend" (Posledné brány milosrdenstva)

9. 11. 2016 (streda)

Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva sa nám pomaličky končí. Už túto nedeľu sa zatvoria všetky Sväté brány (okrem tých v Ríme) a ja mám nutkanie získať ešte za ten krátky čas čo najviac. Čo najviac Božieho milosrdenstva (aj keď viem, že milosrdenstvo bude prúdiť naďalej), čo najviac milostí pre živých i pre duše v očistci, čo najviac prejdených brán.

Rozhodla som sa "ukradnúť si" čo sa dá. Každý deň (do nedele ich už veľa neostáva) získať milosť pre niektorú dušu (prejsť cez bránu - v Bratislave je vždy niektorá dosť blízko, modlitba, sv. prijímanie). A ak je to len trochu možné, navštíviť ešte ďalšie a ďalšie Brány milosrdenstva, ktoré som doteraz nevidela.

Na poslednú chvíľu (1. 11.) sme prešli cez poslednú bratislavskú Svätú bránu - na Katedrále sv. Šebastiána (vojenský ordinariát - dlho unikala našej pozornosti, keďže nebola v zoznamoch slovenských Svätých brán). Minulý víkend sme navštívili Bránu milosrdenstva v Žiari nad Hronom (žiaľ bola už zatvorená). Ale ďalší voľný deň už do ich zatvorenia nebude. To znamená, že posledné Sväté brány v dosiahnuteľnom okolí - tj. v rakúskom Eisenstadte a Lorette už nenavštívime?

Nakoniec sme sa rozhodli, že nás ani pracovný týždeň nezastaví. A tak sme sa dnes po práci vybrali na výlet. Vyrážali sme už prakticky za tmy (16:30), ale napriek tomu sme si výlet užili. Bol to pre mňa "malý víkend". Uvoľnenie, osvieženie v pracovnom kolotoči. Napriek tomu, že jednu chvíľu som vážne uvažovala, či radšej neostať doma v pohodlnom kresle. Ale načerpala som viac odpočinku na výlete, než v spomínanom kresle. 








Našim prvým cieľom bolo rakúske Loretto. Po príchode na miesto nás trochu prekvapil zatvorený kostol, pusto a tma. Navyše mi zlyhala fotografická technika (zabudla som nabiť foťák), takže som sa musela uspokojiť s menej kvalitnými fotkami na mobil. Ale Svätú bránu sme tu našli. Aj sme sa pri nej pomodlili a prešli. S prosbou o pokoj. Pre nás, pre našu rodinu, pre náš dom, naše mesto...




Túžila som získať aj plnomocné odpustky pre niektorú dušu v očistci, ktoré sa viažu k prechodu cez Svätú bránu a tak som poprosila Pána, aby sme cestou natrafili na svätú omšu a možnosť prijať ucharistiu. Podarilo sa. Hneď vedľa Loretta je obec Stotzing a tu v kostole vedľa bývalého kláštora sme videli svetlo. Práve sa začala sv. omša. Bol to nečakaný zážitok navyše. Interiér kostola nás tiež prekvapil a potešil (okrem iného sv. Jurajom na jednom z bočných oltárov). Rozhodli sme sa, že sa sem ešte určite vrátime v lete - keď bude viac svetla a dlhšie dni.

Poslednou zastávkou bol dnes Kostol sv. Martina v Eisenstadte. Zapôsobil svojou typickou rakúskou upravenosťou a vybavenosťou. A Svätá brána tu vyzerala presne tak, ako aj ostatné rakúske brány milosrdenstva. Možno okrem tej v Marchegu.










Želám vám požehnaný čas. A nech sa vám darí čerpať z prameňov milosrdenstva - a následne nech aj z vás prúdia pramene živej vody (lásky). Tak, ako sme si to čítali dnes na liturgii [Ez 47, 1-12; 1 Kor 3, 9-17; Ž 46] a [Jn 7,37-38].


utorok, 8. novembra 2016

Dušičkové výlety - Krypta u Františkánov


Dnes je posledný deň modlitieb za duše zomrelých. Teda modliť sa samozrejme môžeme (a budeme) aj naďalej, ale dnes sa končí oktáva sviatku Všetkých svätých, čo znamená posledný deň s možnosťou získať plnomocné odpustky pre duše v očistci pri návšteve cintorína spojenej s modlitbou. Ja som sa rozhodla navštíviť tentoraz kryptu pod františkánskym kostolom Navštívenia Panny Márie.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...