piatok, 22. septembra 2017

(Drôtená) jeseň na balkóne



Dnes je prvý jesenný deň. A ja už mám (výnimočne) tiež na balkóne "jeseň". Drôtenú a gaštankovú. A trošku kukuricovú. - Našla som jednu zabudnutú vysušenú kukuricu v špajzke, tak putovala na balkón - ako dekorácia a prípadne krmivo pre hladné vtáctvo.

nedeľa, 17. septembra 2017

Nová Ann Voskampová - už o týždeň!



Radostný deň vám želám!
Chcem sa dnes s vami podeliť o jednu radosť, na ktorú som sa tešila už veľmi dlho.

Odkedy vyšla nová kniha Ann Voskampovej The Broken Way, nevedela som sa dočkať jej slovenského vydania. A teraz som sa dočkala!

Už o týždeň (21. 9.) bude kniha kompletne pripravená, aby sa rozbehla k svojim slovenským čitateľom! Objednávať môžete už dnes (dokonca s 20% zľavou v predpredaji) na www.kumran.sk/...cestou-zlomenosti.html. Ja už mám vyplnenú (a zaplatenú) objednávku a teraz nedočkavo očami posúvam kalendár, a pomaly už vyzerám poštárku, kedy mi prinesie vytúžený balíček. 

streda, 13. septembra 2017

13. september - výročie 5. zjavenia vo Fatime (+kaplnka Na vŕšku pri Kostolišti)



Radostný deň vám želám!

Už zase je trinásteho dňa v mesiaci (13. septembra) a tak vám aj dnes prinášam niekoľko slov o zjaveniach Panny Márie vo Fatime. Presne pred 100 rokmi (13. septembra 1917) sa krásna "Senhora" ukázala po piaty (predposledný) raz. Deti sa museli na Cova da Iria, kde k zjaveniam prichádzalo, doslova predierať cez zástup zhromaždených ľudí. Bez pomoci niektorých ochotných mužov by sa im to azda ani nepodarilo. Každý ich zastavoval, každý sa ich chcel dotknúť, ťahali ich za šaty, volali z múrov a stromov, kam sa vyšplhali, aby malých vizionárov aspoň videli, ak sa nevedeli dostať k nim bližšie. Prosby sa rinuli zo všetkých strán. Mnohí ľudia úpenlivo prosili o modlitbu. Za uzdravenie zo zlej choroby, za návrat muža, či syna z vojny, za obrátenie blízkych... Lucia, keď opisuje tieto udalosti, zamýšľa sa nad tým, ako sa asi mohol cítiť Ježiš, keď ho toľkí núdzni prosili o uzdravenie a pomoc, keď sa musel predierať zástupom, a aké to asi v jeho časoch bolo. Veď oni (Lucia, Hyacinta a František) sú len úbohé deti, ktoré videli Ježišovu Matku a takto sa k nim ľudia správajú.

Nakoniec sa však dostali až k dubu, na ktorý prichádzala "Senhora" a začali sa modliť ruženec. "Krátko nato sme zbadali odraz svetla a Pannu Máriu v korune duba," píše sestra Lucia vo svojich spomienkach. Mária im povedala: "Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny."

A toto posolstvo by som si chcela vziať aj ja pre celý nasledujúci mesiac. Modliť sa. Veľa sa modliť, najmä modlitbu sv. ruženca. Aby sme vyprosili pokoj vo svete, v Európe, v našej krajine a predovšetkým v ľudských srdciach. Aj v srdciach tých, ktorý ubližujú bezbranným. Myslím na obete rôznych útokov, útokov fyzických, ale aj útokov na morálku a svedomie ľudí. Chcem sa modliť za pokoj zbraní, ale aj pokoj v médiách, v správe vecí verejných, pokoj v našich školách, na našich pracoviskách, našich uliciach, a predovšetkým pokoj v našich rodinách. Nech všade zavládne Boží pokoj a radosť. Amen.

Kaplnka "Na vřšku"



Ako každý mesiac, aj dnes vám chcem ukázať miesto, kde si môžete uctiť Pannu Máriu Fatimskú. Tentoraz je to kaplnka "Na vŕšku" pri ceste z Kostolišťa do Gajar (GPS N 48° 27.079 E 016° 57.772).

"Kaplnku nechal postaviť lesník Ladislav Repiský, ktorý býval v neďalekej hájovni. Dôvodom bola vďaka za prežitie druhej svetovej vojny. Ale aj neskoršia poľovačka, pri ktorej bol postrelený obyvateľ Gajár.

S plánovaním kaplnky sa začalo v roku 1947, keď prebiehala korešpondencia medzi L. Repiským a kostolišťským rodákom Martinom Benkom, ktorý sa podieľal na návrhu stavby. Benka namaľoval obraz fatimského zjavenia na oltár kaplnky, zároveň vytvoril návrh stavby, podľa ktorého bola kaplnka postavená. Projekt na základe jeho návrhu spracoval Rudolf Hnátay z Gajár.

Benka vytvoril návrh do najmenších detailov. Navrhol samotnú stavbu, ale aj interiér vrátane vybavenia, farebnosti a tvaru okien. Navrhol tiež kríž na strechu kaplnky, ale aj skladbu kvetov, kríkov a stromov na vŕšku a v okolí kaplnky. Nie všetky prvky sa zrealizovali podľa plánu, kaplnka dnes oproti plánom pôsobí strohejším dojmom. (...)

O kaplnku sa starali a dodnes sa starajú príbuzní L. Repiského. Kaplnka sa využíva minimálne. Pôvodný obraz preniesli do kostola v Kostolišti, v súčasnosti sa v kaplnke nachádza jeho kópia."

(Text prevzatý z Malackých pohľadov, autor: Martin Macejka)


Pohľad cez otvorené, ale zamrežované okienko



Oltárny obraz namaľoval národný umelec Martin Benka


Keď sme sa sem vybrali, podľa informácie, že kaplnka sa využíva minimálne, som veľa neočakávala. Ale je to naozaj krásne malebné miestečko ("uprostred ničoho"). Po chvíľke hľadania sme uvideli len kúsok od cesty maličkú kaplnku na malom guľatom vŕšku obrastenom brečtanom. Na priečelí nás vítal nápis "Ku cti Panny Márie Fatimskej" a cez zasklené dvere sme sa mohli dosýta vynadívať na interiér kaplnky. Oltárny obraz, ktorý je kópiou originálneho obrazu Panny Márie Fatimskej od majstra Martina Benku, i sošku Panny Márie Fatimskej. Vnútro kaplnky bolo husto ozdobené čerstvými (aj umelými) kvetmi. Ak sa aj kaplnka nevyužíva veľmi často, určite sa o ňu veľmi dobre a s láskou starajú.

Neskôr sa nám dokonca podarilo otvoriť zasklené okienko, takže pri modlitbe sme sa mohli dívať na oltár priamo, bez svetelných odrazov zvonka.





Želám vám pokojné dni naplnené radosťou a láskou.


utorok, 12. septembra 2017

Vďačná chvíľka: Zjesenieva sa.

Želám vám všetkým radostný deň!

Prázdniny sa skončili a s nimi aj náš projekt Vďačné leto (vyhlásenie výsledkov a hlavne víťazov nájdete v tomto článku na mojakomunita.sk).

Môžem povedať, že sa mi to páčilo. Každý deň som bola prinútená uvedomiť si množstvo darov, ktorými som obdarovaná, a tiež darov, ktorými Prozreteľnosť obdarúva iných aj skrze mňa. Každý deň som si "musela" nájsť chvíľku, aby som si sadla s farbičkami (alebo fixkou, či ceruzkou) v ruke a chvíľku spracúvala uplynulý deň - nie rozumom a slovami, ale tvarmi, farbami, pohybmi ruky a predstavami oka.

Bola to zaujímavá skúsenosť. Ale zároveň som, hlavne ku koncu prázdnin, cítila už akúsi únavu. Každý deň. Niekedy mi to bolo príliš často. Akoby som sa za niečím naháňala. A tak som rozmýšľala, čo ďalej? Ako pokračovať v dobrom zvyku tak, aby mi bol naďalej pomocou, ale nie zbytočnou záťažou?

Medzitým som natrafila na projekt #52doodles (Viac v tomto článku od Iris) a zaujal ma. V skratke ide o to, nakresliť nejaký obrázok (doslovne "čmáraninu") každý týždeň. Myslím, že tieto dve myšlienky spojím a pokúsim sa zachytiť do obrázku dary, za ktoré som vďačná, vždy aspoň raz do týždňa. Modlitebný denník vďačnosti si píšem naďalej každý deň, ako som o tom písala v minulom článku, a ak sa mi bude chcieť, rozhodne si nezakážem vziať do ruky nástroje na kreslenie (alebo fotiacu krabičku), aby som niektoré z darov zachytila obrázkom. Ale "povinnosťou" bude (aspoň) jeden obrázok každý týždeň. A aby som to nemohla flákať, každý týždeň vám svoj obrázok (alebo možno obrázky) ukážem.

A čo som prežívala v prvom septembrovom (školskom) týždni? Nech sa páči:


Ústrednou témou, ktorá sa niesla celým týždňom, bola informácia o jednom definitívnom konci. Hoci tá správa už nebola veľmi aktuálna, potrebovala som ju spracovávať dlhšie. Spracúvala som spomienky, rôzne myšlienky a pocity, potrebovala som dokončiť, čo som považovala za dôležité.

A som vďačná.

Som vďačná za samotný život a dušu, ktorej sa to týka. Že som ho smela spoznať. A za úlohu, ktorú som azda zohrala v jeho živote (a on v mojom). Za to, čo som pre neho smela urobiť, čo sme spolu prežili, o čom sme sa rozprávali, kde sme boli... za modlitby, ktoré som mu darovala, za čas, čo som s ním strávila... za milosť odpustkov, za možnosť aj teraz prosiť o jeho večnú radosť, za príležitosť prinášať obetu sv. omše, za čas na tichú adoráciu... i za útechu a znamenie, že som snáď svoju úlohu splnila. Že som urobila, čo som mala urobiť. A túto etapu svojho života môžem uzavrieť. Cítim pokoj. Zmierenie. Slobodu. Radosť. Aj za to som vďačná.

Našli sme prvé jesienky (šafrán). Jeseň sa už naozaj blíži.

Ďakujem tiež za nové začiatky (ktoré som už trochu spomínala minule). Za novú cestu s novými ľuďmi. Za nové úlohy, nové výzvy a zároveň pokoj a pohodu a príjemné kľudné prostredie. Istotu, že ak ostanem v spojení s Ním, budú sa (aj cezo mňa) diať zázraky. Že stačí byť (byť taká, aká som, byť spojená s večným zdrojom Života) a budem dávať to, čo mám. Že môžem premieňať životy tých, ku ktorým som poslaná. Že aj pre mňa (snáď) platí:

"Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, lebo ranný dážď ho odeje požehnaním." (Žalm 84, 7)


Ďakujem za večerné chvíľky modlitby. V tichu, v spoločenstve s Ním. Ďakujem za to trpezlivé a vytrvalé volanie. I za čas a spôsob, ktorý som si nakoniec našla. A prosím o silu, aby som nikdy neprestala. Aby som sa živila Jeho prítomnosťou a Jeho Slovom každý deň. Aby som rástla v Jeho Láske. Aby som sa s Ním spájala stále viac. Aby som tak čerpala silu a ochotu "všetko robiť na Božiu slávu." Aby som sa mohla "ustavične radovať", aby som sa vedela "bez prestania modliť" a aby som "pri všetkom vzdávala vďaky" (1Sol 5,16-18)...

Vzduch presýtený vôňou borovíc (a agátov).

Vďaka aj za kúsok poriadku v byte (a za nájdené kľúče, ktoré som nevedela nájsť už niekoľko mesiacov). Za jednu dušičku, ktorá je azda na poriadku (tam kde má byť a kde je to pre ňu dobré), aj keď sa teraz nemôžeme stretávať. A za všetky duše (ľudí), ktorých stretávam na ceste životom a ktorým vždy môžem poslúžiť modlitbou (aj keby som nič iné pre nich nemohla urobiť).

Som vďačná za sobotný výlet s mojim drahým. Za kaplnku Panny Márie Fatimskej, ktorú sme navštívili (ukážem vám viac v samostatnom článku - link). Za radosť a krásu a vzduch presýtený vôňou borovíc... a za spoločnú modlitbu pri našej Matke. Za radosť zo stretnutí. ... a za veľa, veľa ďalších vecí, ktoré sem už nenapíšem, aj keď v srdci im patrí dôležité miesto.

Kaplnka na vŕšku.

Ďakujem aj vám a za vás, moji milí návštevníci tohto blogu. Nech vás Pán žehná a ukáže vám radosť, ktorá nikdy nekončí, ale natrvalo naplní vaše srdcia.


pondelok, 4. septembra 2017

Vďačné leto: Niečo sa končí a niečo nové začína.

Niečo sa končí a niečo nové začína. Túto vetu som žila počas uplynulého týždňa vo viacerých rovinách. Jednak to bol posledný prázdninový týždeň. Skončil sa august a začal september. Zbierali sme posledné (3) obrázky do projektu Vďačné leto a už som uvažovala nad tým, ako budem pokračovať v hľadaní Božích darov počas školského roka. Končia sa dni voľna pre školákov a začínajú sa trochu iné povinnosti aj ich rodičom. A okrem toho ma neplánovane prekvapili aj niektoré ďalšie konce a s tým súvisiace nové začiatky. O niektorých vám sem napíšem, iné sú priveľmi osobné.

Ale teraz sa už môžete zapozerať do mojich obrázkov:

Pondelok, 28. 9.

utorok, 29. augusta 2017

Ostrov Vir


Podvečer na ostrove

Ostrov Vir je vcelku maličký (10.12 km x 4.25 km). Z jeho najvyššieho bodu (112 m) je vidieť takmer celý povrch ostrova. Ponúkam vám zopár obrázkov z tejto zaujímavej krajiny.

pondelok, 28. augusta 2017

Vďačné leto: Predposledný týždeň.

Tento týždeň mi pripadal obzvlášť náročný. Najprv sa mi zdalo ťažké prekonať podovolenkový návrat do pracovného procesu, neskôr sa pridružili isté biologické ťažkosti, nakoniec akýsi psychický útlm. Ale ak som aj postupne začínala zanedbávať Vďačné leto, aspoň teraz, na konci týždňa, som sa trochu zmátožila, a zopár chýbajúcich obrázkov dokreslila. Podrobnejšie pri jednotlivých dňoch.

Pondelok 21. augusta
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...